presvedčenie

konfesia (vyznanie) lat.

krédo (zmýšľanie, zásada, názor; vyznanie cirk.) lat.

hypochondria (presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

nozománia (chorobné p. o vlastnej chorobe) gréc. lek.

mikrománia (p. o vlastnej menejcennosti, chorobné podceňovanie seba samého) gréc. lek. psych.

nacionalizmus (p. o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (slepé p. o nadradenosti vlastného národa spojené s nenávisťou k iným národom) vl. m. porovnaj názorvyznanie 2

úplný

úplný 2 (vyskytujúci sa v úplnosti, dokonalý)

absolútny lat.

suverénny (bezpodmienečný, bezvýhradný, dokonalý) franc. s. presvedčenie

totálny (celkový, celistvý, jednotný, ucelený) lat. kniž.

globálny (celkový, súhrnný, všeobecný) lat.-franc.

perfektný (dokončený, zakončený, ukončený, hotový) lat. zried.

bezpodmienečný

absolútny lat.

suverénny (úplný, bezvýhradný, dokonalý) franc. s. presvedčenie

kategorický (bezpodmienečne platný) gréc.

radikálny (rozhodný, rázny, dôsledný, zásadný) lat.

apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

myšlienka

myšlienka 2 (presvedčenie, zásada)

téza (základná m., zásada, tvrdenie) gréc. kniž. a odb.

dogma (ustrnutá m. al. tvrdenie nárokujúce si platnosť bez dôkazu) gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná m., zásada, pravidlo) lat. zastar.

devíza (výrok, zásada) lat.-franc.

motto (heslo uvádzajúce dielo a vyjadrujúce jeho základnú m.) tal.

maxima (mravná zásada, pravidlo správania, myslenia) lat. kniž. porovnaj zásada 1

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

vyznanie

vyznanie 2 (náb. presvedčenie, viera, vierovyznanie)

relígia lať. kniž. zastar.

konfesia lat.

krédo (náboženstvo) lat. cirk.

religiozita

religióznosť (viera v Boha, náboženskosť) lat. kniž. a odb.

teizmus (náb.-filoz. smer založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

monoteizmus (náboženstvo uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.

polyteizmus (náboženstvo uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.

chiliazmus (viera v druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

dogmatika (vierouka) gréc. teol.

kalám (moslimská vierouka, 8. – 10. st.) arab. náb.

šaháda (v. viery, jedna z piatich základných povinností islamu) arab.

in fide salus (vo viere je spása) lat. cirk. porovnaj náboženstvo

viera

viera 1 (pevné presvedčenie o pravdivosti, správnosti niečoho)

animizmus (v. v existenciu zosobnených nadprirodzených bytostí a síl prejavujúcich sa vo všetkých predmetoch a javoch a pôsobiacich i na človeka) lat.

dynamizmus (v. v existenciu neosobnej nadprirodzenej, magicky ovládateľnej sily, kt. prestupuje celou prírodou a spoločnosťou) gréc. teol.

animatizmus (v. vo všeobecné oduševnenie prírody ako počiatok náb. predstáv človeka) lat. etnogr.

okultizmus (v. v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstvo) lat.

špiritizmus (v. v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí a pokusy o takéto spojenie, duchárstvo) lat.

mesianizmus (v. v osobitné poslanie osoby alebo národa) hebr.-lat. kniž.

fatalizmus (v. v neodvratný osud vylučujúca slobodnú vôľu a náhodu) lat.

tychizmus (v. v šťastnú náhodu v gréc. mytológii) gréc.

mystika

mysticizmus (v. v nadprirodzené sily, nadprirodzený svet) gréc.

atanizmus (v. v nesmrteľnosť) gréc.

mesianizmus (v. v príchod vykupiteľa, kt. zašle boh a kt. prinesie spásu) hebr.-lat. náb.

providencializmus (v. v prozreteľnosť, schopnosť najvyššej božskej bytosti, kt. všetko predvída a riadi) lat. filoz. náb.

bona fide /boná fidé/ (v dobrej v., s dobrým úmyslom, dobromyseľne, úprimne) lat.

optima fide (v najlepšej v., s najlepším úmyslom) lat. kniž.

mala fide (v zlej v., so zlým úmyslom, zákerne) lat. kniž. porovnaj dôvera

vysťahovanie

emigrácia

emigrantstvo (dobrovoľné al. vynútené v. do cudziny, pobyt v cudzine, vysťahovalectvo, vyhnanstvo) lat.

transmigrácia (presťahovanie z jedného kraja do iného) lat. kniž.

intermigrácia (vzájomné vysťahovanie, osídlenie) lat. kniž.

repatriácia

repatriovanie (presídlenie, návrat späť do vlasti) lat.

deportácia (nútené, násilné vysídelenie do vyhnanstva a pod.) lat.

evakuácia (premiestnenie obyvateľstva z ohrozenej oblasti; vyprázdnenie určenej oblasti od vojska, obyvateľstva) lat.

expatriácia (v. z vlasti, vypovedanie) lat.

exil lat.

golet (vyhnanstvo, najmä z náb. al. polit. dôvodov) hebr.

diaspóra (rozptýlenie členov národa, cirkvi a pod. v cudzom prostredí, v inom spoločenstve) gréc. odb.

exulantstvo (vyhnanstvo pre náb. al. polit. presvedčenie) lat.

archipel

archipelág (v. na vymedzené neprístupné miesto, vyhnanstvo) gréc. pren. kniž.

deložovanie (v. na základe súdneho al. iného rozhodnutia) franc.

exmisia (vyprázdnenie bytu, pozemku) lat. práv.

irupcia (masové v. živočíchov jedného druhu z oblasti premnoženia) lat. biol.

vysťahovalec

emigrant (vyhnanec, utečenec) lat.

reemigrant (emigrant, kt. sa vrátil späť do vlasti, navrátilec) lat.

transmigrant /tranz-/ (emigrant prechádzajúci do iného, cieľového štátu) lat.

revertent (emigrant, kt. sa nedovolene vrátil) lat. práv. zried.

repatriant (navrátilec späť do vlasti) lat.

migrant (v., kt. mení miesto pobytu s úmyslom usadiť sa v inom štáte) lat.

expatriant (v., kt. nútene opustil vlasť) lat.

exulant (vyhnanec, vypovedanec pre náb. al. polit. presvedčenie) lat.

podceňovanie

bagatelizovanie

bagatelizácia /-ť-/ (zľahčovanie, znevažovanie, znižovanie významu) tal.-franc.

mikrománia (chorobné p. seba samého, presvedčenie o vlastnej menejcennosti) gréc. lek. psych.

nenávisť

intolerancia (neznášanlivosť) lat.

repugnácia (odpor) lat. lek.

ódium (odpor, opovrhnutie) lat. kniž.

fóbia gréc.

-phobia /fó-/

-fóbia (chorobný odpor k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.

miso- /mizo/

mizo- (odpor, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.

mizantropia (neznášanlivosť, neláska voči ľuďom) gréc.

mizogýnia (neznášanlivosť k ženám) gréc. odb.

mizandria (neznášanlivosť k mužom) gréc. kniž. odb.

mizopédia (neznášanlivosť k vlastným deťom) gréc. lek.

xenofóbia (odpor, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.

šovinizmus (neznášanlivosť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

rasizmus (neznášanlivosť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.

antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. neznášanlivosť voči Židom) gréc. + vl. m.

sine odio (bez n.) lat. kniž. porovnaj odpor

Výsledky vyhľadávania