Výsledky vyhľadávania

postupnosť

hierarchia (p., poradie podľa hodnosti, stupnica dôležitosti) gréc.
chronológia (časová p., usporiadanie javov, vecí podľa časového poradia) gréc.
algoritmus (p. konečného počtu krokov na vyriešenie zložitej úlohy) arab. + gréc. mat.
scenár (p., rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
séria (súbor, skupina vecí, činností rovnakého druhu) lat.
sekvencia (p. zložiek tvoriacich celok, sled častí tvoriacich celok) lat.
sukcesívnosť (následnosť) lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť) lat. kniž.
descendencia (odvodenosť, odvodenie) lat. odb. porovnaj postup 1

poradie

rang angl. odb.
rang (služobné, hodnostné, spoločenské p.) franc.-nem. hovor.
hierarchia (postupnosť podľa hodnosti, stupnica dôležitosti) gréc.
ikai (hierarchia úradníkov dvornej šľachty na jap. cisárskom dvore) jap.
chronológia (usporiadanie javov, vecí podľa časového p., časová postupnosť) gréc.
algoritmus (postupnosť konečného počtu krokov na vyriešenie zložitej úlohy) arab. + gréc. mat.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
éra (časové p. počítané od určitej hist. udalosti, sústava počítania rokov od určitej udalosti, letopočet) lat.
ceremoniál (stanovené al. ustálené p. formálnych úkonov pri slávnostnom obrade) lat.
menu /menü/ (sled jedál pri obede al. večeri) franc.
kuvert (p. jedál pri slávnostnom stolovaní) franc.
séria (postupnosť vecí, činností rovnakého druhu) lat.
sekvencia (postupnosť zložiek tvoriacich celok, sled častí tvoriacich celok) lat.
ancienita (prednostné p. založené na počte odslúžených rokov) franc. odb.
extra ordinem (mimo p., mimoriadne) lat. kniž.
a tergo (v obrátenom p., obrátene, odzadu, zozadu) lat. kniž.
vice versa /-za/ (v obrátenom p., obrátene, naopak, opačne) lat. kniž.
ex ordine (po poriadku) lat. porovnaj postupnosťrebríček

následnosť

sukcesívnosť (postupnosť) lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
konsekúcia (n., súslednosť podľa poradia) lat.
chronológia (usporiadanie javov, vecí podľa časového poradia, časová postupnosť) gréc.
hierarchia (poradie, postupnosť podľa hodnosti, stupnica dôležitosti) gréc.
hysteron proteron (obrátená časová a príčinná n., súslednosť) gréc. lit. porovnaj postupnosť

odvodenie

dedukcia (vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.
paralógia (nesprávne vyvodenie, chybný úsudok, v kt. bola chyba urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.
descendencia (odvodenosť, postupnosť) lat. odb. porovnaj odvodzovanie

súvislosť

korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kompaktnosť (súdržnosť, celistvosť) lat.
kontinuita (spojitosť, neprerušené, nepretržité trvanie, vzájomné nadväzovanie) lat. kniž. al. odb.
koherencia (spojitosť, závislosť) odb.
nexus (spojitosť, vzťah) lat. kniž. a odb.
filiácia (závislosť, postupnosť, vzťah) lat. kniž.
kontext (spojitosť textu; s. všeobecne) lat.
kauzalita (s. javov, kedy príčina vyvoláva nevyhnutný následok, príčinnosť) lat. filoz.
junktim (spojitosť dvoch práv. aktov) lat. práv.

závislosť

interdependencia (vzájomnosť) lat. kniž.
koherencia (súvislosť, spojitosť) odb.
korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. z. medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
filiácia (vzťah, súvislosť, postupnosť) lat. kniž.
heteronómia (z. od vonkajších činiteľov, príčin, podnetov, zákonov, podriadenosť) gréc. odb.
poikilotermia (z. látkovej premeny, metabolizmu živočíchov od teploty vonkajšieho prostredia, studenokrvnosť) gréc. zool.
anizotropia (z. fyz. vlastností látok na smere ich merania) gréc.
hysteréza (z. stavu fyz. sústavy al. stavovej veličiny na predchádzajúcich stavoch) gréc. fyz.
funkcia (vzájomná z. dvoch veličín, závislý vzťah dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
protektorát (vzťah dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená z. jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
vazalstvo (poslušnosť, podriadenosť, poddanosť, poddanstvo) kelt.-franc.
behetría (feudálna z. v stredovekom Španielsku) špan.
peonáž (z. nekvalifikovaných poľnohosp. robotníkov a drobných roľníkov na majiteľoch pôdy v Lat. Amerike) špan.
mánia gréc.
-mánia (vášnivá až chorobná zavislosť, vášeň) gréc. v zlož. sl.
alkoholizmus (z. na liehovinách ako návykovej droge, chorobný návyk požívania liehovín, nemierne pitie, požívanie liehovín, opilstvo, pijanstvo) arab.
metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.
dipsománia (chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (z. na omamných látkach, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
gamblerstvo (z. na hracích automatoch, chorobný návyk, vášeň) angl.
workholizmus /uórk-/ (z. na práci, posadnutosť prácou) angl. + arab.-angl. porovnaj vzťah

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

stupnica

škála tal.
diapazón (množstvo, rozpätie, paleta, napr. možností) gréc.
hierarchia (s. dôležitosti, poradie, postupnosť podľa hodnosti) gréc.
ikai (hierarchia úradníkov dvornej šľachty na jap. cisárskom dvore) jap.
tónina (príslušnosť tónov skladby k určitej s.) gréc.-tal. hud.
diatonická s. (rad tónov v rozsahu jednej oktávy zloženej z piatich celých tónov a dvoch poltónov) gréc. hud.
mol (tzv. mäkká s.) tal. hud.
maggiore /madžóre/ (tzv. tvrdá s.) tal. hud.
hexachord (diatonická s. so šiestimi tónmi v stredovekom tónovom systéme) gréc. hud.
oktáva (rad ôsmich tónov diatonickej stupnice) lat. hud.
chromatická s. (poltónová s.) gréc. hud.
maqam /-kam/ (rad tónov v arabskoislamskej hudbe) arab. hud.
pentatonická s. (päťtónová s.)
okrachord (osemtónová s.) gréc. hud.
frýgická s. (s. začínajúca sa tónom e) vl. m. hud.
lydická s. (s. začínajúca sa tónom f) vl. m. hud.
melizma (rad tónov spievaných na jednu slabiku v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.
selendro (pentatonická indonézska s.) jáv.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.

usporiadanie

usporiadanie 2 (zaradenie triedením, utriedenie)
organizácia (účelné, premyslené u. zložiek celku) gréc.-lat.
systemizácia (usporadúvanie, zatriedenie, zatrieďovanie vecí, javov a pod. do sústavy) gréc.
systém (u. určitého celku, prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi) gréc.
systematika (sústavné u. vecí, pojmov, javov) gréc. kniž. a odb.
racionalizácia (u., usporadúvanie podľa rozumu, logiky) lat. kniž. a odb.
chronológia (u., usporadúvanie javov, vecí podľa časového poradia, časová postupnosť) gréc.
regionalizácia (u., usporadúvanie, členenie podľa oblastí, na oblasti) lat.
spektrum (u. hodnôt určitej veličiny podľa veľkosti) lat. odb.
tabuľka lat.
tabela (prehľadné u. určitých údajov, prehľadne usporiadaný súpis, zoznam, zostava údajov) lat. odb. a zast.
optotyp (tabuľka s rôzne veľkými písmenami al. znakmi používaná na zistenie zrakovej ostrosti) gréc. lek. porovnaj sústava