Výsledky vyhľadávania

podráždenosť

podráždenosť 2 (zvýšená (fyziol.) reakcia)
iritácia (šírenie vzruchu, dráždenie) lat.
irritabilita (dráždivosť, predráždenosť) lat.

podráždenosť

podráždenosť 1 (rozčúlenie, vzrušenie, hnev)
excitácia (vzrušenie, podráždenie, nepokoj) lat. lek. psych.
hystéria (duševný stav pripomínajúci duševnú chorobu prejavujúci sa p., popudlivosťou, nepríčetnosťou) gréc.
hysák (záchvat p., nepríčetnosti) gréc. slang.
psychóza (hromadný duševný nepokoj, stav duševného napätia, nepokoja v skupine ľudí) gréc.
afekt (prudká, krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, rozčúlenie, vzplanutie, vzrušenie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
nervozita (duševný nepokoj spojený s p., úzkosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
rajzefíber (nervozita pred ďalekou cestou, cestovná horúčka) nem. expr.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, nechuť, odpor) lat. kniž.
eretizmus (stav p., vzrušenia) gréc. lek.
dysfória (stav p., úzkosti, nepokoja, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
sténia (trvalé duševné vzrušenie) gréc. porovnaj vzrušenie

vzrušenie

vzrušenie
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle) lat. psych.
afekt (prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
exaltácia
exaltovanosť (prepiate v., nadšenie, zanietenosť, prepiatosť, výstrednosť, opojenie) lat. kniž. a lek.
pátos
patetika
patetickosť (hlboké, prudké v., slávnostnosť, vzrušený stav) gréc.
extáza (mimoriadne v., vytrženie, uchvátenie; citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií psych.) gréc.
tranz (stav v. al. hypnózy) lat.-franc. hovor.
eretizmus (stav v., podráždenia) gréc. lek.
sténia (trvalé duševné v., podráždenosť) gréc.
emfáza (citový dôraz vo vyjadrovaní) gréc. odb.
tomománia (rozkladné, zhubné v.) gréc. lek.
orgiazmus (duševné v., najmä náb., hraničiace so šialenstvom) gréc. kniž.
suscitácia (rozohnenie) lat. lek.
samádhi (stav najvyššieho v. v joge) sanskrit
delírium (porucha vedomia spojená so v., zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
excitácia (podráždenie, podráždenosť, nepokoj) lat. lek. psych.
libido (pohlavné al. erotické v., prianie, túžba) lat. lek. biol.
mixoskopia (pohlavné v. vyvolané pozorovaním súlože iných) gréc. lek.
panika (zmätok vyvolaný masovým zdesením, strachom pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom) gréc.-franc.
senzácia (rozruch, prekvapenie verejnosti) franc.
haló (hlasitý rozruch, zhon, poplach) angl. hovor. expr.
squall /skvól/ (rozruch) angl. pren.

nepokoj

nepokoj
nervozita (duševný n. spojený s úzkosťou, podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
rajzefíber (nervozita pred ďalekou cestou, cestovná horúčka) nem. expr.
excitácia (vzrušenie, podráždenie, podráždenosť) lat. lek. psych.
dysfória (stav n., úzkosti, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
oneirodýnia (nočný n. spôsobený nervovým rozrušením) gréc. psych. lek.
psychóza (hromadný duševný n., stav duševného n., napätia v skupine ľudí) gréc.
iactatio /jaktácio/
jaktácia (prudký n., zmietanie na lôžku) lat. lek.
hyperaktivita (nadmerná, neúčelná pohybová aktivita, pohybový n.) gréc. + lat. psych.
agitovanosť
agitácia (chorobný n. prejavujúci sa bezúčelným pobiehaním) lat. lek.
akatatízia
akatízia (neposednosť ako prejav neurotického stavu, prejavujúca sa pobiehaním) gréc. lek. porovnaj vzrušenie

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.
iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.
sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.
hypestézia (znížená c.) gréc. lek.
oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.
alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.
hyperestézia gréc.
hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypalgézia
hypoalgézia
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.
idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.
hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.
kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.
parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.
parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgézia
paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.
meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.
fotosenzibilita
fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.
psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.
parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.
onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.
termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.
ortopanchromázia gréc. fot. zastar.
panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.
ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

zaujatie

zaujatie 2 (predpojatosť)
tendenčnosť (jednostrannosť, skreslenie, nevyrovnanosť, nevyváženosť) lat.
subjektivita
subjektívnosť (jednostrannosť, osobné zaujaté hodnotenie podmienené osobnými pocitmi a postojmi) lat.
konzervativizmus (zaujatosť proti novému, bránenie v pokroku, spiatočnícke myslenie, staromilské zmýšľanie, lipnutie na starých názoroch, spôsoboch, neprístupnosť voči zmenám, spiatočníctvo) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, nevôľa, nechuť, podráždenosť, odpor) lat. kniž.
sine ira et studio /írá/ (bez hnevu a z., pokojne, nestranne, vecne, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž.

odpor

odpor 1 (záporný citový postoj, nechuť)
repugnácia (nenávisť, neznášanlivosť) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, nechuť) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná nechuť) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť) lat. kniž.
apatia
letargia (nechuť, nevšímavosť voči okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
antagonizmus (nezmieriteľný o., nepriateľstvo) gréc. kniž.
ódium (nenávisť, opovrhnutie, nechuť) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný o., nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
mizantropia (nenávisť, neláska voči ľuďom) gréc.
mizogýnia (nenávisť k ženám) gréc. odb.
mizandria (nenávisť k mužom) gréc. kniž. odb.
mizopédia (nenávisť k vlastným deťom) gréc. lek.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
idiosynkrázia (neprekonateľný pudový o. k rôznym vnemom, najmä dotykom, zvukom, vôňam) gréc. psych.
koprofóbia (strach, o. voči vlastným výkalom) gréc. lek.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, nechuť do života) lat. lek. psych.
mizogamia (o. k manželstvu, uzavretiu manželstva) gréc.
antifeminizmus (o. voči ženám a ich uplatneniu vo verejnom živote) gréc. + lat.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
melofóbia (chorobný o. k hudbe) gréc. lek.
bibliofóbia (chorobný o. voči knihám) gréc.
xenofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.
šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.
slovakofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovensku a všetkému slovenskému) vl. m. + gréc.
slavianofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovanom a všetkému slovan.) rus. + gréc.
rusofóbia
rusofóbstvo (nenávisť, nepriateľstvo voči Rusku a všetkému ruskému) vl. m. + gréc.
maďarofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Maďarsku a všetkému maďarskému) vl. m. + gréc.
germanofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Nemecku a všetkému nemeckému) lat. + gréc.
frankofóbia germ. + gréc.
galofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Francúzsku a všetkému francúzskemu) vl. m. + gréc.
anglofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Anglicku a všetkému anglickému) lat. + gréc.
antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. nenávisť voči Židom) gréc. + vl. m.
negrofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči černochom) špan. + gréc.

nechuť

nechuť
repugnácia (odpor) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, odpor) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná n., odpor) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, odpor) lat. kniž.
apatia
letargia (nevšímavosť k okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
flegma
flegmatizmus
flegmatickosť (nevšímavosť, chladnokrvnosť, nezáujem, ľahostajnosť) gréc.
rezignácia
rezignovanie
rezignovanosť (zmierenie s okolnosťami, odovzdanosť, poddanie sa osudu, ľahostajnosť) lat.
ódium (odpor, nenávisť, opovrhnutie) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný odpor, nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (odpor, nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, n. do života) lat. lek. psych.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, n. do jedla, nechutenstvo) lat. lek. porovnaj odpor 1

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionalizmus
racionalita
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepsa
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutralita
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasivita
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

rozčúlenie, rozčúlenosť

rozčúlenie, rozčúlenosť
afekt (prudká, krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, vzplanutie, vzrušenie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
frenézia (chorobná r., zúrivosť) gréc. lek.

prudkosť

prudkosť
razancia
razantnosť franc. kniž.
rezolútnosť lat.
vehemencia
vehementnosť (ráznosť, rozhodnosť, priebojnosť, zápal, dôraz) lat. kniž.
impulzivita
impulzívnosť (prchkosť, výbušnosť, neuváženosť) lat. kniž.
afekt (krátkodobá prudká citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.