Výsledky vyhľadávania

dielo

produkt lat.
verk (výtvor) nem. hovor. zastar.
opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.
kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.
ars (umelecké d.) lat.
artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.
monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.
klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.
moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.
opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.
titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.
skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.
fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.
torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.
hexameron (d. šiestich dní) gréc.
diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.
triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.
dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.
originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.
alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)
pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.
apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.
gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.
limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.
juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.
debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.
chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.
parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.
senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.
posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.
opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.
prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.
utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.
apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.
gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.
parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.
satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.
pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.
autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.
écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.
kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.
etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.
personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.
apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.
theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.
elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.
epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.
slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.
slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.
bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.
moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.
polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.
hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.
slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.
germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.
rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.
judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.
polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.
antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.
doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.
grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
koláž franc. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.
asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.
film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.

opatrovníčka

au-pair /o pér/ franc.
operka (opatrovateľka detí, pomocníčka v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor.
babysit /bej-/ (varovkyňa starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.
bona (súkromná vychovávateľka detí, pestúnka) franc. zastar.
gardedáma (sprievodkyňa dievčaťa do spoločnosti) franc. hovor. zastar.
dueňa (staršia, o., sprievodkyňa mladého dievčaťa) špan.
guvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka v meštianskej al. šľachtickej spoločnosti) franc.

pomocník

asistent (odborne vzdelaný p., pomocný odborný pracovník) lat.
aktivista (iniciatívny spolupracovník, činorodý člen organizácie) lat.
faktótum (kto všetko dokáže zariadiť, pravá ruka) lat. kniž.
adlátus (pobočník, zástupca) lat.
adjutor (podporovateľ) lat. zastar.
paraklet (radca, utešovateľ) gréc. kniž. zastar.
konfident (tajný p., dôverník, spolupracovník polície, platený donášač, udavač) lat.
komplic (spoločník, pomocník pri trestnom čine, spoluvinník, spolupáchateľ) lat.-franc. pejor. slang.
sekundant (p., svedok a rozhodca pri súboji) lat.
subjekt (p., v obchode, služobne podriadený) lať. kniž. zastar.
preceptor (učiteľský p.) lat. hist.
adjunkt (úradnícky p.) lat. zastar.
bojtár (p. baču al. valacha, honelník) maď. nár.
inštrumentár (p. podávajúci lekárovi nástroje pri operácii) lat. lek.
inšpicient (p. režiséra v divadle vykonávajúci dozor nad priebehom predstavenia) lat. div.
figurant (p. pri zememeračských prácach) lat. geod.
krupier (p. bankára pri rulete) franc.
au-pair /o pér/ franc.
oper (p. v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk, opatrovateľ detí) franc. hovor.
vikár (p. farára, duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi) lat. cirk.
miništrant (p. prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch) lat. cirk.
turiferarius (miništrant, kt. nosí kadidelnicu pri bohoslužbe) lat. cirk.
akolyta (osoba s posledným nižším svätením, do 1972) gréc.-lat. cirk.
diak (p. pri bohoslužbe v pravoslávnej cirkvi) gréc.-rus. cirk.
legát (p. miestodržiteľa v provinciách starého Ríma) lat. hist.

varovkyňa

babysit /bej-/ (v. starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.
au-pair /o pér/ franc.
operka (opatrovateľka detí, pomocníčka v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor. porovnaj opatrovateľka

opatrovník

opatrovník 1 (kto sa o niekoho stará)
au-pair /o pér/ franc.
oper (opatrovateľ detí, pomocník v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk) franc. hovor.
opekún (strážca, ochranca, pestún) rus.
kurátor (o. určený súdom al. sociálnym úradom) lat. práv.

pomocníčka

asistentka (odborne vzdelaná p., pomocná odborná pracovníčka) lat.
akušérka (pôrodná asistentka) franc. zastar.
au-pair /o pér/ franc.
operka (p. v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk, varovkyňa, opatrovateľka detí) franc. hovor.
babysit /bej-/ (varovkyňa starajúca sa príležitostne o dieťa) angl.

pieseň

melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

spevák

sólista (s. spievajúci sám) tal.
interpret (umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, napr. s., herec, hudobník) lat.
frontman /-men/ (vedúci s. hud. skupiny) angl.
šansonier /-zo-/
šansoniér /-soň- al. –zoň-/
chanson /šansón/ (s. závažných náročných piesní s hodnotným textom) franc. hud.
vokalista (s., najmä chrámový) lat. hud.
kantor (s. a organista v kostole) lat.
chórista (zborový s.) gréc.
koledník (s. chodiaci po domoch a spievajúci vianočné piesne) lat.
trubadúr franc.
truvér (stredoveký juhofranc. skladateľ, básnik rytierskych milostných piesní) franc. lit.
igric (stredoveký s. a hudobník) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký s., hudobník, herec a vtipkár) lat. hist.
meistersinger /maj-zi-/ (s. a básnik z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16. st.) nem. lit. hud.
minstrel (franc. a angl. stredoveký vzdelaný s. sprevádzajúci trubadúra) angl.
minnesänger (skladateľ a s. stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie) nem. lit. hud.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, hudobník a s.) nem. hist.
guslar (južnoslovan. ľudový s.) srb.
bajan (staroruský ľudový s. a básnik) vl. m.
skomoroch (ruský kočovný herec vystupujúci aj ako s., tanečník, akrobat, 15. – 17. st.) rus. hist.
kobzar (ukrajinský ľudový s.) turk.-ukraj.
ašik (zakaukazský ľudový s. a básnik, 15. – 18. st.) tur.
bachši (turkmén. ľudový básnik, hudobník a rozprávač) turk.
žirši (kazašský ľudový s.) orient.
akyn (ľudový básnik a s. v Strednej Ázii) turk.-rus.
skald (stredoveký ľudový s., s. hrdinských piesní v škand. krajinách) nór.
rapsód (starogréc. potulný s. hrdinských, epických básní, spevov) gréc. hist.
aoidos (rapsód, kt. básne aj sám skladal) gréc. hist.
bard (kelt. ľudový s.) kelt.
buffo (s. v tal. komickej opere, 17. a 18. st.) tal.
madrigalista (s. svetských vokálnych al. vokálno-inštrumentálnych polyfónnych skladieb) tal. hud.
žalmista (s. náb. piesní so smutným al. oslavným obsahom, žalmov) gréc.-nem.
psalterista (žalmista v kostole, stredovek) gréc. cirk.
Orfeus (hudobník a s. očarujúco hrajúci a spievajúci) gréc. mytol. porovnaj hlas 1

speváčka

cantora /kan-/ špan.
subreta (s. operety al. kabaretu, v opere spievajúca veselé mladistvé úlohy) franc.
primadona (prvá s. opery) tal.
almea (orient. s. tanečnica a speváčka) arab.
gejša (s., tanečnica a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap. porovnaj spevák

predohra

predohra 1 (úvodná skladba)
antelúdium lat. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná skladba k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod.) franc. hud.
sinfonia (tal. typ p.) gréc.-tal. hud.
prelúdium (úvodná skladba k cyklickej skladbe) lat. hud.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.