Výsledky vyhľadávania

napodobňovať

imitovať lat.

simulovať (n. deje, procesy, správanie) lat. odb.

kopírovať (zhotovovať podľa vzoru) lat.

reprodukovať (n. predlohu, obraz, skutočnosť a pod.) lat.

falšovať nem.

falzifikovať lat.

fingovať (zhotovovať napodobneniny a vydávať ich za pravé veci) lat.

freletovať (falšovať víno a iné nápoje, riediť) franc.

plagizovať (n. cudzie umelecké al. vedecké dielo v celku al. časti bez uvedenia predlohy) lat. zried.

kašírovať (zhotovovať z lacného materiálu, najmä papiera, ako napodobneninu) franc.-nem.

fládrovať (n. prírodnú kresbu dreva v natieračstve, žilkovať) nem.

parodovať

parodizovať (n. lit. al. iné dielo al. typ diel s cieľom zosmiešnenia pri zachovaní formy; n. konanie, správanie, vystupovanie, najmä známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie, zosmiešňovať) gréc.

persiflovať (zosmiešňovať, posmievať sa, výsmešne n.) franc. kniž.

travestovať (zosmiešňovať vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

karikovať (zosmiešňovať, zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu) tal.-franc.

zhotovovať

majstrovať lat.-nem. hovor.

kutiť nem.-čes. expr.

muštrovať (ručne z., amatérsky robiť ručnú prácu, pracovať) nem. hovor.

montovať (skladať, zostavovať z hotových častí do celku, napr. stroj, zariadenie) franc.

konštruovať (skladať, zostrojovať, zostavovať časti v celok) lat.

kopírovať (z. podľa vzoru, napodobňovať) lat.

fotografovať gréc.

fotiť (z. trvalé obrazové záznamy pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky, snímať, zachytávať obrázky) gréc. hovor.

inventarizovať

inventovať (vyhotovovať, zostavovať zoznam a opis predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

programovať (vyhotovovať, zostavovať súhrn príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

falšovať nem.

falzifikovať

fingovať (z. napodobneniny a vydávať ich za pravé veci, napodobňovať) lat.

kašírovať (z. z lacného materiálu, najmä z papiera, ako napodobneninu, napodobňovať) franc.-nem. porovnaj napodobňovať

zosmiešňovať

ironizovať (vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, posmešne hovoriť) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky sa vysmievať) lat.

parodovať

parodizovať (napodobňovať konanie, správanie sa, vystupovania známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie) gréc.

persiflovať (výsmešne napodobňovať) franc. kniž.

karikovať (zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu) tal.-franc.

travestovať (z. vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

blamovať (strápňovať, zhadzovať) franc.

posmievať sa

ironizovať (vysmievať sa, p. sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, posmešne hovoriť, zosmiešňovať) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky sa vysmievať, zosmiešňovať) lat.

parodovať

parodizovať (napodobňovať konanie, správanie sa, vystupovania známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie, zosmiešňovať) gréc.

persiflovať (zosmiešňovať, výsmešne napodobňovať) franc. kniž.

karikovať (zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu, zosmiešňovať) tal.-franc.

travestovať (zosmiešňovať vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

blamovať (zosmiešňovať, strápňovať, zhadzovať) franc.

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

prispôsobivý

adaptabilný lat. kniž. a odb.

adaptívny (schopný prispôsobenia, prispôsobovania) lat. odb.

elastický (poddajný, povoľný) gréc.-lat. odb.

flexibilný (ohybný, pružný) lat.

extrovertný

extravertný (ľahšie p., zameraný na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, otvorený) lat. psych. e. typ človeka

introvertný (ťažšie p., zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzavretý do seba) lat. psych.

sangvinický (bezprostredný, spoločenský, ale aj povrchný) lat. psych.

konformistický (p. vládnucim pomerom, názorom, správaniu) lat.

oportunistický

oportúnny (prospechársky, bezzásadový, opatrnícky) lat.

euryekný (schopný prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia) gréc. biol. ekol.

mimetický (schopný napodobňovať, napodobňujúci) gréc. kniž.

napodobňujúci

imitačný lat.

reprodukčný lat.

reproduktívny (napodobňovací) lat. zried.

mimetický (schopný napodobňovať, napodobňujúci, prispôsobivý) gréc. kniž.

onomatopoický (napodobňujúci prírodné, zvieracie zvuky, zvukomalebný) gréc. lingv. lit. porovnaj napodobnený

schopný

talentovaný (s. na určitú činnosť, nadaný) gréc.-lat.

perspektívny (nádejný, sľubný) lat.

disponovaný (s. niečo konať) lat.

potentný (spôsobilý; s. uskutočniť súlož so ženou lek.) lat.

charizmatický (s. blahodarne pôsobiť na ľudí, nadaný) gréc.

štont (súci) nem. hovor. zastar. najmä v spoj. „byť š.“

fit (zdravý, svieži, pripravený, zdatný) angl. hovor.

energický (s. rázne konať, rázny, rozhodný, dôrazný, silný, činorodý) gréc. porovnaj rozhodný

produktívny (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť, výrobný) lat.

kvalifikovaný (spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, školený, vzdelaný) lat.

kompetentný (spôsobilý, oprávnený rozhodovať, povolaný, odborný) lat.

aplikovateľný (s. použitia, uplatnenia, prispôsobenia, použiteľný, uplatniteľný) lat.

proteovský (s. neustálych premien, premenlivý) vl. m. kniž.

adaptabilný lat. kniž. a odb.

adaptívny (s. prispôsobenia, prispôsobivý) lat. odb.

euryekný (s. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, prispôsobivý) gréc. biol. ekol.

reaktivny lat. kniž. a odb.

reaktibilný (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. biol.

rezistentný (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolný) lat.

mimetický (s. napodobňovať, napodobňujúci, prispôsobivý) gréc. kniž.

mutabilný (s. zmeny, tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

percepčný

perceptívny lat. odb.

receptívny (s. vnímať, vnímavý) lat. kniž. porovnaj vnímavý

reverzibilný lat. chem.

reverzný (s. prebiehať v opačných smeroch, vratný) lat. odb.

imúnny (odolný proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek. i. organizmus

patogénny (s. vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodný) gréc. biol. lek.

likvidný (s. platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

solventný (s. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

hygroskopický (s. pohlcovať a udržiavať vlhkosť) gréc. odb.

elastický (s. samovoľne sa vrátiť do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, ohybný, pružný) gréc.-lat. odb.

solubilný (s. rozpúšťať sa v roztoku) lat. chem.

lyofilný (s. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, rozpustný) gréc. chem. porovnaj rozpustný

eurytopný (s. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol. e. organizmus

eurytermný (s. znášať široké výkyvy teploty) gréc. biol. e. organizmus

nidifúgny (s. hneď po narodení opustiť hniezdo a žiť samostatne) lat. zool.

žilkovať

fládrovať (napodobňovať prírodnú kresbu dreva v natieračstve) nem.