Výsledky vyhľadávania

náhodne

náhodne
per accidens /akci-/
per occasionem /oka-/ (náhodou) lat. kniž. porovnaj náhodný

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))
organizmus
biont gréc. biol.
hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.
solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.
eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.
monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.
makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.
mikroorganizmus
mikrób
mikrobión
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.
bakteriofág
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2
pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.
endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.
endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.
biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.
kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.
penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.
ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.
stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.
saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.
planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.
amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.
geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.
geoxena
geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.
geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.
litofyt
litofilný organizmus gréc. biol.
petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.
psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.
troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.
halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.
eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.
psychrofil
psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.
termofil
termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.
fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.
heliofilný organizmus gréc.
sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.
fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
heliofóbny organizmus
sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.
troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.
osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.
dekompozitor lat. + franc.
reducent lat.
deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.
litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
anaerób
anaerobiont
anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.
entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
saprofág
saprofyt
schizofág
saprofágny organizmus
saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.
androgýn gréc. biol.
hermafrodit gréc. biol. lek.
unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.
monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.
polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.
mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

veštectvo

veštectvo
veštenie
-mantia gréc. v zlož. sl.
mantika (staroveké veštectvo) gréc. odb.
divinácia (veštecká schopnosť) lat. kniž.
cheirofázia
cheiromantia
chiromantia (v. z ruky, z otvorenej dlane, z čiar na dlani) gréc.
oiomantia gréc.
auspicium (v. z letu vtákov, zo správania vtákov) lat.
hieromantia
hieroskopia gréc.
haruspicium (v. z vnútorností obetovaného zvieraťa) lat.
astromantia (v. z hviezd, nie na základe horoskopu) gréc.
astrológia (v. z postavenia kozmických telies) gréc.
aniromantia (v. zo snov) gréc.
oneiromantia (v. zo snov, predpovednie podľa snov, vykladanie snov) gréc. kniž.
nekromantia
psychomantia (v. pomocou vyvolávania duší, duchov zomretých) gréc.
numerológia (v. z čísel) lat. + gréc.
aritmomantia (v. budúcnosti podľa čísel) gréc.
bibliomantia (v. z textu náhodne otvorenej knihy) gréc.
stichomantia (v. z veršov, náhodne otvorených strán) gréc.
geomantia (v. zo značiek nakreslených na zemi) gréc.
onomantia (v. z mien) gréc.
pyromantia (v. z ohňa) gréc.
kapnomantia (v. z dymu pri zápalných obetiach) gréc. hist.
kryštalomantia (v. budúcnosti zo sklenej kryštálovej gule) gréc.
kartomantia (v. z kariet) tal. + gréc.
gyromantia (v. z magnetických kruhov) gréc. porovnaj veštba

cestovateľ

cestovateľ
globetrotter /globtroter/ (c., svetobežník) angl.
voyageur /voajažér/ (c., pútnik) franc.
polárnik (c. do oblastí Zeme v okolí bodu, kt. prechádza zemská os, prieskumník týchto oblastí) gréc.-lat.
stopár (c. náhodne zastavenými vozidlami) angl.
turista (c. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom) franc. porovnaj tulákvýletník

vyberať

vyberať 1 (voliť z väčšieho množstva)
typovať (voliť, odhadovať ako vhodnú osobu) gréc. t. páchateľa
selektovať (robiť výber) lat. kniž. a odb.
losovať (náhodne v. lístkom, kockou a pod.) nem.
brakovať (v., vyraďovať, vylučovať, triediť chybný tovar, zvieratá a pod.) nem.
draftovať (v. hráčov do profesionálneho družstva) angl. šport.

cestovanie

cestovanie
travel /trevl/ angl.
vander nem. hovor.
vandrovka (potulovanie sa, túlanie sa, potulka, putovanie, pôvodne tovarišov za skúsenosťami) nem.
autostop gréc. + angl.
stop (c. pomocou náhodne zastavených vozidiel) angl. hovor.
turistika
turizmus (c. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, pohyb najmä v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
agroturistika (turistika na vidieku) gréc. + franc. porovnaj cesta 2

rozhodovať

rozhodovať
decidovať (r., najmä v správnej veci, súdiť) lat. odb.
judikovať (súdiť) lat. práv.
prejudikovať (vopred, predbežne r.) lat. kniž. a odb.
dirimovať (r. pri rovnosti hlasov, hlasom predsedu) lat.
kolaudovať (r. o povolení na užívanie stavby) lat. odb.
losovať (r. náhodne, lístkom, kockou apod.) nem.
disponovať (r. o niečom, voľne narábať, nakladať s niečím, mať, vlastniť, používať) lat.

rastlina

rastlina
phylo- /fi-/
fylo-
phyto- /fi-/
fyto- gréc. v zlož. sl.
herba lat.
organizmus (samostatný živý rastlinný jedinec) gréc. biol.
sorta (odroda kultúrnej r.) franc. tal.
kultivar (vyšľachtená odroda úžitkovej r., šľachtenec) lat. angl.
kultúra (hromadne pestovaná r. al. plodina) lat. poľnohosp.
asektátor (rastlinný druh dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon (tzv. malý, málo odlišný rastlinný druh) vl. m. bot. zastar.
linnéon (tzv. veľký, široký rastlinný druh) vl. m. bot.
solitéra (r. rastúca osamote, jednotlivo) franc. záhr.
segetál (neužitočné rastliny, buriny) lat. poľnohosp.
anuella
anuela (jednoročná r., letnička) lat. bot.
biena (dvojročná r.) lat. bot.
perena (trvalá r. žijúca niekoľko rokov, trvalka) lat. záhr.
remontantka (r. kvitnúca opakovane v priebehu vegetačného obdobia) franc. záhr.
planta (mladá r. určená na presadenie, priesada) lat.
neofyt (r. rozšírená na určitom území v geol. nedávnej dobe) gréc. bot.
sukulent (suchomilná r. so zdužnatenými stonkami alebo listami prispôsobená životu v suchom prostredí) lat. bot.
ikebana (rastliny upravené orient. spôsobom v nádobe) jap. porovnaj úprava kvetov
kozmopolit (r. rozšírená po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (r. schopná obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
exot (r. pochádzajúca z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
stenochor (r. vyskytujúca sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
solitér (r. vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
herba (sušená liečivá r.) lat. farm.
exsikát (r. vylisovaná a usušená pre herbár) lat. bot.
eurybiont (r. s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofyt
mezofilná r. (r. so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
fotofilná r. (svetlomilná r.) gréc. biol.
sciofóbna r.
heliofilná r.
heliofyt (svetlomilná r. rastúca na silno osvetlených netienených miestach) gréc. bot.
termofyt (teplomilná r.) gréc. bot.
psychrofilná r.
psychrofil
psychrofyt (chladnomilná, studenomilná r. žijúca pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. bot.
mezotermná r. (r. vyžadujúca priemernú ročnú teplotu 15 – 20 ºC) gréc. bot.
termifil
termofilná r. (teplomilná r., kt. optimálna teplota je 60 – 70 ºC) gréc. biol.
heliofóbna r.
sciofilná r.
sciofyt (tieňomilná r. rastúca na tienistých miestach) gréc. bot.
skiofyt gréc. bot.
umbrofyt (r. rastúca v tieni iných rastlín al. objektov) lat. + gréc. bot.
ombrofil (r. rastúca len na vlhkých a tmavých miestach) gréc. bot.
hygrofyt (vlhkomilmá r. rastúca vo veľmi vlhkom prostredí) gréc. bot.
ruderál
ruderálna r. (r. rastúca na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách) lat. ekol. biol.
antropofyt (r. sprevádzajúca človeka, vyskytujúca sa v blízkosti ľudských sídel) gréc. ekol.
fimikolná r. (r. rastúca na hnoji a živočíšnych výlučkoch) lat. bot.
nitrofilná r.
nitrofyt (r. rastúca na pôde bohatej na dusík) gréc. bot.
ombrofób (r. neznášajúca vlhko a tieň) gréc. bot.
xerofyt
xerofilná r. (suchomilná r. prispôsobená suchému podnebiu) gréc. bot.
sklerofyt (r. prispôsobená suchému prostrediu zmenšenou plochou transpirujúcich orgánov) gréc. bot.
tropofyt (r. schopná prispôsobenia na suché aj vlhké prostredie) gréc. bot.
aerofyt (r. viazaná výlučne na vzdušné prostredie) gréc. bot.
fotoautotrof (r. prijímajúca energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
nitrofóbna r. (r. neznášajúca vyšší obsah dusíka v pôde) gréc. bot.
halofyt (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
halofytná r. (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
pelofyt (r. žijúca na hlinitej bahnitej, zabahnenej pôde) gréc. bot.
halobiont (slanomilná r. žijúca v slanom prostredí) gréc. biol.
halofóbna r. (r. neznášajúca slané prostredie) gréc. biol.
helofyt (močiarna r. s koreňmi v bahnitom dne a stonkou, listami a kvetmi nad hladinou) gréc. bot.
limnofyt (sladkovodná r.) gréc. bot.
hydatofyt
hydrofyt gréc. bot.
submerzná r. (vodná r. úplne al. prevažne ponorená do vody) lat. bot.
reofyt (r. prispôsobená životu v tečúcich vodách) gréc. zool.
pyrofyt
pyrogénna r. (r. podporovaná v šírení požiarmi, vyskytujúca sa okolo železničných tratí s prevádzkou parných lokomotív) gréc. bot.
litofágna r. (r. so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
petrofilná r.
petrofyt (r. prispôsobená životu na kameňoch a skalách) gréc. bot.
chazmofyt (r. rastúca na sklanatom podklade) gréc. bot.
alpínka (vysokohorská r. pestovaná na skalke, skalnička) vl. m. bot. záhr.
oreofyt (vysokohorská r. rastúca od 800 do 1 200 m nad morom) gréc. bot.
psamofyt (r. rastúca na piesočnatých pôdach) gréc. bot.
troglobiont (r. trvalo žijúca v jaskyniach) gréc. biol.
troglofil (r. žijúca v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (r. žijúca v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
kryofyt (r. žijúca na povrchu snehu al. ľadu) gréc. bot.
chionofilná r.
chionofyt (snehomilná r. žijúca na miestach so snehovou pokrývkou, prikrytá snehom) gréc. bot.
chionofóbna r. (r. žijúca na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
geofyt (r. prekonávajúca nepriaznivé obdobie pod zemou) gréc. bot.
parazit (cudzopasná r.) gréc. biol.
ektofyt (rastlinný parazit žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
endofyt (rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha) gréc. biol.
epifyt (necudzopasná r. rastúca al. prichytená na tele iných rastlín) gréc. bot. porovnaj jedinec 2

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1