Výsledky vyhľadávania

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
manier
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. úpravy pozri úprava 3
s. výroby pozri výroba 1
s. obchodu pozri obchod 1
s. vlády pozri vláda 2
s. myslenia pozri myslenie
s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1
s. vnímania pozri vnímanie
s. konania pozri konanie 1postup 1
s. reči pozri reč 3
s. výslovnosti pozri výslovnosť
s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie
s. písania pozri rukopis 1
s. výživy pozri výživa
s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus
s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2
s. tlače pozri . tlač
s. liečenia pozri liečenie
s. hlasovania pozri hlasovanie
s. dopravy, prepravy pozri doprava 1
s. spevu pozri spev 1
s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.
s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt
s. sochárstva pozri sochárstvo
s. merania pozri meranie
s. zisťovania pozri zisťovanie
s. zobrazovania pozri zobrazenie
s. fotografovania pozri záber
s. skoku pozri skok
s. plávania pozri plávanie
s. zlatníctva pozri zlatníctvo
s. viazania pozri viazanie
slovesné spôsoby
faktív
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

ráz

ráz
charakter gréc.
štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.
typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.
akcent (odtienok, nádych) lat.
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.
tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.
valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.
kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.
punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.
profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.
modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.
impresia lat. výtv. lit.
línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.
melodickosť
melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.
mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.
lyrickosť
lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.
baladickosť
baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.
oficialita
oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.
orientalizmus
orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.
feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.
maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.
moderna (novodobý, novoveký r.) franc.
inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

veličina

veličina
modul lat. odb.
minimum (najmenšia možná hodnota) lat.
maximum (najvyššia možná hodnota) lat.
konštanta lat. fyz. mat.
modul (stála v., nepremenná hodnota) lat. odb.
parameter (v. charakterizujúca typickú vlastnosť sústavy, výrobku, stroja, procesu odb.; premenná pomocná v. mat.) gréc.
skalár (v. určená jediným číslom) lat. mat. fyz.
vektor (v. určená veľkosťou, smerom a zmyslom) lat. mat. fyz.
limita (hodnota, ku kt. sa neobmedzene približujú hodnoty funkcie al. postupnosti) lat. mat.
aplitúda (maximálna hodnota pravidelne premennej fyzikálnej v., rozkmit) lat. fyz.
magnitúda (v. udávajúca objektívnu veľkosť zemetrasenia v Richterovej stupnici) lat. geofyz.
signál (fyz. v. nesúca informáciu, nositeľ informácie) lat.-franc. odb.
kvantum (najmenšia možná hodnota nejakej fyz. veličiny) lat. fyz.
medián (prostredná hodnota usporiadaného radu hodnôt) lat. štat.
modus (najčastejšie sa vyskytujúcahodnota znaku v štat. súbore) lat. mat. štat.

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
faktív
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

spolužitie

spolužitie
koexistencia (súžitie, spolunažívanie) lat.
symbióza (vzájomne prospešné s. dvoch al. viacerých druhov organizmov) gréc. biol. ekol.
parabióza (s. dvoch al. niekoľkých organizmov spojených pokusne do jedného celku) gréc. biol.
synergizmus (s. dvoch druhov organizmov v kladnom vzájomnom vzťahu) gréc. biol.
mutualizmus (s. dvoch rôznych druhov organizmov, kt. sú vzájomne závislé a majú zo spolužitia prospech) lat. ekol.
protokooperácia (prechodné súžitie dvoch alebo viac druhov živočíchov, z kt. majú všetci prospech) gréc. + lat. ekol.
komenzalizmus (s. dvoch živočíchov, z kt. jeden má zo s. prospech, bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
neutralizmus (s. dvoch al. viacerých druhov organizmmov na jednom stanovišti, bez vzájomného ovplyvňovania) lat. ekol.
synekia (s. dvoch druhov živočíchov v hniezde a pod. jedného z nich bez vzájomného škodenia) gréc. zool.
symfória gréc. zool.
forézia (s., pri kt. jeden druh využíva druhý ako transportéra) gréc. ekol.
parachórium (s. dvoch organizmov, z kt. jeden vyhľadáva úkryt u druhého bez toho, aby sa správal cudzopasne) gréc. biol.
parazitizmus (s. cudzopasného organizmu a hostiteľa, cudzopasníctvo) gréc. biol.
monogamia (trvalá súdržnosť párov vtákov a cicavcov) gréc. zool.
xenobióza (s. dvoch druhov mravcov) gréc. zool.
mykorrhiza
mykoríza (s. húb s rastlinami, podhubia húb s koreňmi rastlín) gréc. biol.
monogamia
monogýnia (s. jedného muža s jednou ženou, jednoženstvo, párové manželstvo) gréc.
monandria (s. jednej ženy s jedným mužom, jednomužstvo) gréc.
polygamia (s. jednej osoby s viacerými partnermi opačného pohlavia) gréc.
bigamia (dvojité manželstvo, najmä muža s dvoma ženami súčasne) lat. + gréc. práv.
trigamia (manželstvo s troma ženami) gréc.
polygýnia (s. jedného muža s niekoľkými ženami, mnohoženstvo) gréc.
polyandria (s. jednej ženy s niekoľkými mužmi, mnohomužstvo) gréc.
konkubinát (s. muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., súložnictvo) lat.
snochačestvo (s. otca nedospelého syna so ženou, kt. mu vybral, do synovej dospelosti) rus. hist.
modus vivendi (spôsob s., spolunažívania) lat. kniž.

dohoda

dohoda
agreement /egrím-/ angl. dipl.
konsenzus (d. na základe dorozumenia, dosiahnutia zhody názorov) lat. kniž.
kompromis (d. na základe vzájomných ústupkov) lat.
konciliácia
rekonciliácia (odstránenie sporov, zmier, zmierenie, pokonávka) lat. kniž.
modus vivendi (d. o vybraných otázkach, ak pre spory nie je možné uzavrieť bežnú zmluvu) lat. dipl.
punktácia (predbežná zmluva, písomný návrh zmluvy s hlavnými zásadami) lat. zastar.
preliminár (predbežná zmluva) lat.-franc. práv.
tripartita (trojstranná d.) lat. polit.
bunt nem. zastar.
antanta (spojenectvo) franc. polit.
aliancia (spojenecká zmluva medzi štátmi; spojenectvo, najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. polit. a kniž.
pakt (zmluva, dohovor, úmluva zastar.; polit. al. voj. medzinárodná zmluva) lat.-nem.
traktát (medzinárodná polit. zmluva) lat. zastar.
konvencia (zmluva, najmä medzinárodná, mnohostranná, týkajúca sa dopravy, kultúry, zdravia a pod.) lat.
readmisná z. (zmluva o vracaní, odovzdávaní utečencov do krajiny, kt. prešli al. z kt. prišli) lat. práv.
konkordát (zmluva medzi vládou štátu a rímskokatolíckou cirkvou) lat. práv.
transakcia (peňažná, ekonomická zmluva, operácia, prevod, úkon) lat. ekon.
gentlement’s agreement /džentlmens egrí-/ (hosp. nepísaná, ústna zmluva) angl. medz. franc. vl. m. právo a ekon.
letter of intent (prebežná d. o určitom zámere) angl.
kartel (zmluva medzi práv. samostatnými podnikmi na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch, združenie takýchto podnikov) tal.-franc.-angl. ekon.
novácia (d. veriteľa a dlžníka o vzniku nového záväzku namiesto pôvodného, zanikajúceho) lat. práv.
stipulácia (dohovor, d. vo forme otázky a následného záväzného sľubu) lat. práv.
prorogácia (písomná d. strán o založení právomoci určitého súdu) lat. práv. obch.
chabrus (d. účastníkov dražby o nezvyšovaní ceny v dražbe, neprihadzovaní) hebr. obch.
komplot (dohovor o spoločnom spáchaní zlého činu al. o odpore, sprisahanie, vzbura) franc.
konšpirácia (dohovor o opatreniach na utajenie zakázanej činnosti, sprisahanie) lat.
kolúzia (tajný nemravný dohovor páchateľa trestného činu so spoluvinníkmi) lat. práv.
ex contractu /kontraktu/ (na základe d., po d.) lat.
ex pacto /pakto/ (na základe d., podľa zmluvy) lat. porovnaj zmluva