Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
slabomyseľný
slabomyseľný
dementný
lat.
lek.
mente captus
/kap-/
lat.
kniž.
oligofrenický
oligofrénny
(postihnutý slabomyseľnosťou)
gréc.
lek.
debilný
(postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti, duševne zaostalý)
lat.
lek.
imbecilný
(postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti)
lat.
lek.
idiotský
(postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti, choromyseľný)
lat.
lek. psych.
amentný
(pomätený, postihnutý chorobnou stratou pamäti, orientácie a pod.)
lat.
lek.
kreténsky
(zaostalý, postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy)
franc. lek.
jurodivý
(bláznivý, ktorého bigotní veriaci pokladali za proroka, v starom Rusku)
rus.
mešuge
mišuge
(bláznivý, pomätený)
hebr.
hovor. expr. subšt.
nepríčetný
nepríčetný
hysterický
(podráždený, popudlivý)
gréc.
mente captus
/kap-/
(zbavený rozumu)
lat.
zbavený
zbavený
dezintegrovaný
(z. jednoty, rozdrobený, rozložený, rozdelený, rozčlenený)
franc. + lat.
dezorientovaný
(z. orientácie, zmätený, bezradný, popletený, pomýlený)
franc. + lat.
degradovaný
(z. hodnoty, postavenia, znehodnotený, zosadený)
lat.
dehonestovaný
(z. cti, úcty, vážnosti, zhanobený, znevážený, zneuctený)
lat.
deklasovaný
(spoločensky znevážený, znehodnotený, ponížený)
franc.
diskreditovaný
zdiskreditovaný
(z., obratý o dôveru, vážnosť, úctu, česť, znevážený)
franc.
detašovaný
(z. škvŕn, vyčistený)
franc.
d. tkanina
aseptický
gréc.
lek.
dezinfikovaný
franc. + lat.
hygienický
gréc.
toaletný
(z. choroboplodných zárodkov, čistý)
franc.
dehydrovaný
dehydratovaný
(z. vody, odvodnený)
lat.+gréc.
d. organizmus
sterilizovaný
(z. plodnosti, neplodný)
lat.
mente captus
/kap-/
(z. rozumu, nepríčetný)
lat.
podstata
podstata
fundament
(základ, jadro, východisko, podklad)
lat.
kniž.
báza
gréc.
kniž. a odb.
platforma
(východisko, základ, podklad)
franc.
grunt
(základ, jadro)
nem.
hovor.
substancia
(základ vecí a javov)
lat.
filoz. al. kniž.
kvintesencia
lat.
meritum
(jadro veci)
lat.
kniž.
quinta essentia
/kvi- -ncia/
(podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci)
lat.
filoz.
princíp
(východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ)
lat.
kniž. a odb.
natura rerum
(prirozedná p. vecí, sveta)
lat.
kniž.
causa
/kauza/
kauza
(príčina, dôvod, podnet, základ)
lat.
mente causae
/kauzé/
(p. sporu)
práv. a kniž.
substrát
(základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov)
lat.
kniž. a odb.
matéria
(hmotná p.)
lat.
sukus
lat.
suma
(jadro)
lat.
zried. kniž.
esencia
(jadro veci, podstatné určenie)
lat.
kniž. filoz.
centrum
(jadro, ťažisko veci, problému a pod.)
lat.
punctum saliens
/-nktum/
(jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec)
lat.
kniž.
identita
(konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá)
lat.
psych. filoz.
entita
(súcno, súcnosť, p. veci)
lat.
filoz.
charakter
(ráz)
gréc.
étos
etos
(mravný základ, charakter, charakternosť)
gréc.
kniž.
eidos
(všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu)
gréc.
filoz.
nervus rerum
(základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze)
lat.
kniž.
arché
(pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod)
gréc.
filoz.
noumenon
(p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant)
gréc.
filoz.
hypostáza
(základ, Plotin)
gréc.
filoz.
logos
(zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos)
gréc.
filoz.
ens
(jednotlivá vec, súcno, bytie)
lat.
filoz.
prakriti
(materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení)
sanskrit filoz.
brahma
bráhma
(zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie)
sanskrit náb.
jang
(kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných)
čín.
filoz.
jin
(záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných)
čín.
filoz.
élan vital
(nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson)
franc.
filoz.
in nuce
/nú-/
(v p., v jadre)
lat.
kniž.
in merito
(v p., vo veci samej, v jadre veci)
lat.
kniž.