Výsledky vyhľadávania

medzihra

medzihra 1 (spájací článok v skladbe, div. hre)
intermezzo /-medzo/ (veseloherná scénická al. inštrumentálna hud. m. medzi aktmi opery) hud.
interlúdia lat. div. plur.
interlúdium (m. hraná v prestávke medzi dejstvami; medziaktová stredoveká a renesančná hra, fraška) lat. div.
entremés (špan. komická m. hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.
farce /fars/
farsa (krátka komická m. vo franc. cirk. hrách, 12. a 13. st.) franc. div.
kjógen (krátka hra vkladaná do predstavenia divadla nó) jap.
epizóda (medziveta v hud. diele) gréc. hud.
entreakt /ántr akt/ (prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div.
forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.

medzihra

medzihra 2 (vložka)
intermezzo /-medzo/ (vsuvka, vedľajšia udalosť, príhoda) tal. kniž. porovnaj vložka

veselohra

fraška (drsne, hrubo komická v. vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.
buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.
farce /fars/
farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14.-16.st.) franc. div.
sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.
atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.
intermédia (medziaktová stredoveká a renesančná fraška, medzihra) lat. div.
entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.
kjógen (krátka fraška vkladaná do predstavenia divadla nó) jap.
vaudeville /vódvil/ (v. so spevmi a tancami, pôvodne franc., 18. st.) franc. lit. div.
palliata (starorím. v. podľa gréc. vzoru) lat. div.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná v. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
commedia dell´arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna v.) tal.
harlekyniáda (commedia dell´arte, v kt. vystupuje harlekýn) tal. div.
proverb (krátka v. rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.
crazy-komédia /krejzi/ (bláznivá, výstredná v., najmä vo filme) angl.
sitcom /-kom/ (situačná v. v podobe televízneho seriálu) angl. porovnaj hra 1

hra

hra 1 (lit. dram. útvar pre divadlo)
dráma (najmä vážna h., jeden zo základných druhov umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konania postáv) gréc.
tragédia (základný dram. útvar s vážnym obsahom, v kt. sa hrdina dostáva do konfliktu so silami silnejšími ako on, napr. osud, zákony a pod., a v zápase s nimi podlieha al. umiera, trúchlohra) gréc.
komédia (základný dram. útvar s veselým obsahom a so šťastným koncom, zmierením) gréc.
fraška (drsne, hrubo komická veselohra vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.
farce /fars/
farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14. – 16. st.) franc. div.
sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.
atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.
buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.
(žáner jap. tradičného divadla s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.
kjógen (krátka fraška vložená do predstavenia divadla nó) jap.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná veselohra vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
vaudeville /vódvil/ (veselohra so spevmi a tancami, pôvodne franc. 18. st.) franc. lit. div.
commedia dell’arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna veselohra) tal.
harlekyniáda (tal. veselohra, v kt. vystupuje komická postava v pestrom kostýme) tal. div.
klaunéria (komické vystúpenie) angl.
tragikomédia (h. spájajúca prvky trúchlohry a veselohry) gréc.
tragifraška (h. spájajúca extrémne prvky trúchlohry a veselohry) gréc. + tal.
doudráma (dráma pre dve postavy) lat. + gréc.
monodráma (dráma pre jednu postavu) gréc.
konverzačka (h. založená na rozhovoroch postáv, najmä vtipných) lat. hovor.
opera (hudobnodram. dielo hrané na scéne, spevohra) tal.
opera seria (vážna opera) tal.
opera semiseria (polovážna opera) tal.
opera buffa (komická opera) tal.
singspiel /zingšpíl/ (nem. a rak. komická opera s hovorenými dialógmi) nem. hud.
masque /másk/ (angl. dvorná h. s hudbou a tancom, 16. – 17. st.) arab.-franc.
ballad opera /beled/ (angl. ľudová h. so spevmi, 18. st.) angl. div.
zarzuela /sarsu-/ (špan. div. útvar spájajúci spev a recitáciu, ľudová spevohra) špan. div. hud.
pasticcio /-čo/ (baroková opera zložená z častí iných diel) tal. hud.
opereta (druh hud. divadla so zábavným dejom, s hovorenými slovom a tancami) tal. div.
muzikál (hud. zábavná h. spájajúca reč, spev, hudbu a tanec) angl.
balet (javiskové tan. dielo) tal.
melodráma (dram. útvar, činohra spojená s hudbou, prednes básne al. činohra sprevádzaná hudbou) gréc.
pantomíma (dram. útvar, pri kt. sa dej vyjadruje výhradne pohybmi tela a tváre, bez slov, nemohra) gréc.
aktovka (h. s jedným dejstvom) lat.
auto (špan. jednoaktová h.) špan. div.
proverb (krátka veselohra rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.
naumachia (h. napodobujúca veľkú námornú bitku) gréc. odb.
feéria (rozprávková výpravná h.) franc.
pastorela (h. s motívmi z pastierskeho života) tal. lit.
dilégia (dvojdielna dráma v starom Grécku) gréc. hist.
flyax (karikatúrne mimické vystúpenie s maskovanými hercami v starom Grécku) gréc. div.
praetexta /pre-/
praetextata /pre-/ (vážna starorím. h. s námetom z bájnych čias, rímskej histórie a pod.) lat.
palliata (starorím. veselohra, podľa gréc. vzoru) lat. div.
ludi /lúdý/ (pohybové slávnostné verejné hry v starom Ríme) lat. hist.
mirákulum (stredoveká náb. h. zobrazujúca legendárne zázraky svätcov) lat. lit.
moralita (stredoveká alegorická dráma s mravným poučením) lat. lit.
mystérium (stredoveká dráma s bohoslužobným obsahom) gréc. lat. lit.
interlúdia lat. div. plur.
interlúdium (medzihra hraná v prestávke medzi dejstvami; pôvodne medziaktová stredoveká a renesančná fraška) lat. div.
entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.
extempore (nečakaná, nepripravená h., prídavok herca do textu hry) lat. div.
improvizácia (herecké vystúpenie bez predchádzajúcej prípravy) tal.-franc.
forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.
dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

prestávka

pauza gréc.-lat.
time-out /tajmaut/ (dočasné prerušenie, oddych) angl.
interval (časový al. miestny úsek, medziobdobie, medzera) lat.
respírium (p. medzi vyučovacími hodinami) lat. kniž.
entreakt /ántr akt/ (čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony, medzihra) franc. div.
cenzúra /-zú-/ (prerývka medzi slovami vo verši vnútri stopy) lat. porovnaj medzihra 1

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

vložka

vložka 2 (vložená časť, vsuvka)
intermezzo /-medzo/ (vsuvka, vedľajšia udalosť, príhoda kniž.; veseloherná scénická al. inštrumentálna hud. v. medzi aktami opery, medzihra hud.) tal.
koment (vsuvka, doplnok textu rukopisu) lat. polygr.
exkurz (odbočenie od hlavnej témy prednášky, výkladu a pod., vsuvka na doplnenie výkladu) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v prejave, odbočenie, vsuvka) lat.
digresia (odbočka od základnej dejovej línie lit. diela, vsuvka) lat. kniž.
epizóda (dejová v., odbočka, podružný príbeh, vložený dej do hlavného deja lit. diela) gréc. lit.
interpolácia (dodatočná nepôvodná v. do pôvodného textu) lat. lit.
farce /fars/
farsa (krátka komická v. vo franc. cirk. hrách, 12. a 13. st.) franc. div.
parentéza (samostatná vsuvka vo vete, slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu) gréc. lingv.
kadencia (sólová v., melodický obrat na záver koncertu, najmä improvizačný) tal. hud.
invencia (vsuvka na preladenie niektorých fúkacích nástrojov počas hry) lat. hud.