Výsledky vyhľadávania

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

živočích

zoon gréc. kniž.

zoo- gréc. v zlož. sl.

organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.

animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.

kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.

exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.

endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.

species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.

albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.

ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.

vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.

krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.

reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.

reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.

epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.

amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.

edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

megafauna

megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.

makroedafón gréc.

makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.

mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.

mikroedafón gréc.

mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.

limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.

fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.

synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.

inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.

epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.

lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.

kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.

omnivor lat. biol.

pantofág gréc. zool.

heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.

euryfág

polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.

monofág gréc. zool.

stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.

oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.

geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.

heterotrof

heterotrofný ž.

organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.

heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.

xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.

fungivor

fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.

mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.

herbivorný ž.

herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.

fytoepizit

fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.

florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.

karpofág gréc.

fruktivor

fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.

radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.

fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.

detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.

hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.

insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.

entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.

apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.

karnivor lat.

zoofág

zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.

sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.

nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.

ichtyofág gréc. zool.

piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.

epizit gréc.

predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.

šelma nem.

beštia (dravé, divé zviera) lat.

koprofág

skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.

saprofág

schizofág

saprofyt

saprofágny

saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.

biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.

ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.

lochneská príšera vl. m.

lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.

yetti

yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

počúvať

špicovať (p. so zvýšenou pozornosťou, zbystrovať pozornosť) nem. pren. expr.

horrible auditu /čo i len/ (hrôza, strach /čo i len/ p.) lat. kniž.

výživa

-trophia /-fia/

tropho- /-fo/

-trofia

trofo- gréc. v zlož. sl.

diéta (liečebná v. chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

eutrofia (normálny stav výživy, najmä dojčiat) gréc. lek.

hyperalimentácia gréc. + lat.

polytrofia (nadmerná v.) gréc. lek.

malnutrícia (porucha vyvolaná nedostatočnou v., podvýživa) lat. lek.

hypoalimentácia (nedostatočná v., hladovanie, podvýživa) gréc. + lat. lek.

subalimentácia (nedostatočná v., mierna podvýživa) lat. lek.

pedatrofia (nedostatočná v. dieťaťa) gréc. lek.

malnutrícia (nesprávna v.) lat. lek.

denutrícia (podvýživa, chudosť) lat. lek.

vegetariánstvo (v. prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.

vegán (v. výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitariánstvo (v. výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

neurotrofia (v. nervového tkaniva) gréc. lek.

fototrofia

fotoautotrofia (spôsob v. organizmov schopných prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

autotrofia (spôsob v. zelených rastlín založený na schopnosti vytvárať zložky tela z minerálnych látok využitím energie slnečného žiarenia al. oxidácie organických látok) gréc. biol.

chemosyntéza

chemotrofia (autotrofia založená na oxidácii anorganických látok) gréc. biol.

heterotrofia (spôsob v. organizmov prijímaním organických látok, získavaním energie oxidáciou organických látok) gréc. biol.

mixotrofia (spôsob v. organizmov striedavým al. súčasným prijímaním organických aj anorganických látok) gréc. biol.

spôsob výživy živočíchov, organizmov

monofágia gréc. zool.

stenofágia (v. len jedným druhom potravy) gréc. biol.

oligofágia (v. len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.

fytofágia (v. rastlinnou potravou) gréc. biol.

herbivoria (v. výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami) lat. zool.

zoofágia gréc.

karnivoria (v. mäsitou potravou) lat. zool.

heterofágia gréc. zool. zastar.

pantofágia gréc. zool.

omnivoria (v. rôznorodou potravou, všežravosť) lat. biol.

euryfágia gréc. zool.

polyfágia (v. rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.

saprofytizmus (v. hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol. porovnaj živočích živiaci sa

zásoba

talón len v spoj. „mať v talóne“

forota nem. hovor. len v spoj. „vo forote, do foroty“

rezerva (záloha, nevyužitý al. nevyužívaný zdroj) franc.

repertoár (súhrn prostriedkov na výber) lat. odb.

fond (základná z., základ, základňa) franc.

annona /-nó-/ (z. obilia v starom Ríme) lat. hist.

merinda (z. jedla, najmä na cestu, občerstvenie) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (z. potravín, potraviny ako predmet dopytu za vojny) lať. zastar. kniž.

garderóba (z. šiat, šatstvo, šatník) franc. hovor. zastar.

lexika gréc. lingv.

lexikón gréc. lingv. zastar.

tezaurus (slovná z., z. jazyka, slovník) gréc.-lat. lingv.

portfólio (z. cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

portefeuille /portföj/ (z. cenných papierov v majetku banky) franc. fin.

miestny

miestny 1 (týkajúci sa priestoru, oblasti)

lokálny lat.

vicinálny lat. zastar.

topický gréc. odb.

topo- gréc. v zlož. sl.

regionálny (oblastný, krajový, m. všeobecne lek.) lat.

teritoriálny (územný, oblastný) lat. odb. a kniž.

partikulárny (platný len na určitom území) lat. práv.

endemický (vyskytujúci sa len v určitej oblasti, krajový, oblastný, územný) gréc. lek. e. choroby

epichorický (domáci) gréc. kniž.

fokálny (ložiskový) lat. lek.

oblastný

lokálny lat.

regionárny lat. lek.

vicinálny lat. zastar.

topický gréc. odb.

topo- (miestny) gréc. v zlož. sl.

municipálny (miestny, mestský) lat. práv.

regionálny (miestny, krajový) lat.

teritoriálny (územný, miestny) lat. odb. a kniž.

revírny

revírový (obvodový, obvodný) franc.-nem.

dištriktuálny (obvodový, okrskový, územnosprávny) lat.

partikulárny (platný len na určitom území) lat. práv.

endemický (vyskytujúci sa len v určitej oblasti, krajový, územný, miestny) gréc. lek. e. choroby

šľachtic

šľachtic nem.

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.

gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.

barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.

bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.

kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.

rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.

džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.

magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.

predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.

familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.

armalista

armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.

comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.

bojar (najvyšší rus. š.) rus.

vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.

eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.

fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.

lord angl.

peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.

mylord (oslovenie lorda) angl.

lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.

vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.

baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.

earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.

sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.

pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.

grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.

comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.

dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.

firšt (knieža) nem. hovor. zastar.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.

ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.

jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.

nobil /nó-/

nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.

grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.

caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.

hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.

fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.

don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

boil

bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.

nojan

nojon (mongol. š.) mongol. hist.

gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.

kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.

samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.

vazal kelt.-franc.

lénnik nem. hist.

man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.

páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.

predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)

figúra

figúrka lat.

muskulárny typ lat.

atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.

pyknik

pyknický typ gréc. fyziol.

eurysomný typ gréc. antrop.

brachymorfný typ gréc. antrop.

laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.

astenik gréc. lek.

astenický typ gréc. lek. fyziol.

dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.

leptozóm

leptozómny typ gréc. lek.

lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.

hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.

makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.

atlant

atlas vl. m. archit.

telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.

erot (v antike) gréc.

putti (v renesancii, baroku) tal.

amoret (v rokoku) tal.

stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.

figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.

manekýn

manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.

oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.

pimprľa

pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.

javajka vl. m. div.

vajang

wajang

wayang

vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.

marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.

pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.

gašpar

gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.

golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

orant

orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.

figúra (p. v šachu)

figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.

pión franc. šach.

pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.

bašta (veža) tal. šach. zastar.

dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.

fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.

moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.

mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.

pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.

metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.

parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení