Výsledky vyhľadávania

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)

jednotky dĺžky

meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.

parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.

míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.

yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.

foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.

inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.

cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.

jednotky hmotnosti

kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.

tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.

pound angl.

funt nem.

libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.

unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.

karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.

jednotky času

sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.

minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.

eón (najvyššia j. času) gréc. geol.

móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.

ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.

kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.

stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.

mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.

kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.

radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

grád lat.

gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?

steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.

newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.

dyn

dyna (staršia j. sily, 10-5N) gréc. fyz.

pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.

bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.

joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.

watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.

horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.

coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.

volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.

ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.

siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.

farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.

henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.

weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.

tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.

lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.

lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.

becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.

gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.

sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.

hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 104m2) gréc. + lat.

ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd2) lat.

aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.

jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.

jednotky objemu

liter (vedľajšia j. objemu, 10-3m3) gréc. fyz.

kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.

galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.

bušel

bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.

barrel

barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.

žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.

holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.

pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.

gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.

fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.

rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.

dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.

fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.

son (j. hlasitosti) lat. fyz.

magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.

bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.

byte /bajt/ (8 bitov) angl.

shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.

decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.

mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.

jednotky počtu kusov

tucet (12 kusov) franc.-nem.

mandeľ (15 kusov) nem.

gros (veľtucet, 144 kusov) franc.

talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.

arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.

dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.

gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)

lingvo- lat. v zlož. sl.

langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.

language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.

parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.

newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.

slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

žargón franc. lingv.

hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.

argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.

dialekt (nárečie) gréc.-lat.

cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.

koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.

handrbulčina nem. hovor. pejor.

harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.

substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.

cheirofázia

cheirológia

chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.

daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.

daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.

prešpuráčtina

prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.

švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.

landsmál

nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.

dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)

makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.

lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.

pidgin /-dž-/

pidžin

Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.

basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.

jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.

esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.

ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.

volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.

kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.

novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.

interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.

pazilália

pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.

ro (j. vytvorený Fosterom) um.

spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.

occidental /okci-/

okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.

interlingva

interlingua

interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.

meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.

sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.

introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.

izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.

aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.

flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.

inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.

programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.

basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.

fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.

pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.

algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

jav

fenomén (úkaz, zjav, najmä neobyčajný) gréc. filoz.

realita (objektívne existujúci j., skutočnosť) lat. filoz.

fakt (skutočný j., udalosť, výsledok, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť, skutočnosť) lat.

unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny j., jediný svojho druhu) lat.

exotikum (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý, zvláštny j.) gréc.

rara avis (vzácny, neobyčajný, zriedkavý j., biela vrana) lat. kniž.

kuriozita

kurióznosť lat.

kuriózum (zvláštny, neobvyklý j., neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) tal. kniž.

rarita (zvláštny, neobvyklý j., vzácnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) lat.

paradox (j. zdanlivo sa vymykajúci bežnej skúsenosti, ale pochopiteľný na základe hlbšieho štúdia) gréc. fyz.

izolát (oddelený, osamostatnený, odlúčený j.) tal.-franc.

ekvivalent (j. s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.

inovácia (nový j.) lat.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraný j., prežitok) franc. kniž.

priorita (dôležitý, závažný j.) lat.

analogón (obdobný, podobný j.) gréc. kniž.

anticipácia (j. al. udalosť s predčasným výskytom) lat.

efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový j., vidina) gréc. kniž.

infinum (j. najbližší v rade predchádzajúcich) lat. odb.

funktív (j., objekt, kt. má funkciu voči iným objektom, javom, vo vedeckých teóriách) lat. odb.

noumenon (j. poznateľný len rozumom, podstata veci u Platóna, vec o sebe u Kanta) gréc. filoz.

epifenomén (sprievodný j. bez vplyvu na danú vec al. proces) gréc. filoz.

referent (j. označený menom, znakom) lat. log.

parafernáliá (sprievodné, vedľajšie javy) gréc. + lat.

archaizmus (starobylý, zastaraný j., napr. jaz. prostriedok) gréc.

izotropia (j., keď fyz. vlastnosti látok, plynov, kvapalín nezávisia od smeru, v kt. sú merané) gréc. fyz.

asterizmus (optický úkaz, keď sa v brúsenom drahokame ukáže hviezda) gréc. odb.

fatamorgána (svetelný úkaz, pri kt. sa vo vzduchu objavujú obrazy vzdialených predmetov ležiacich pod horizontom) tal.

stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.

meteor (j. pozorovaný na zemskom povrchu al. v atmosfére okrem oblakov; svetelný úkaz pozorovaný pri prelete kozmickej častice atmosférou, lietavica, povetroň) gréc. astr.

bolid (veľmi jasný meteor) gréc. astr.

halo (svetelný j. vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov, svetelný kruh okolo Slnka al. Mesiaca) gréc. astron.

krepuskulárny j. (j. viazaný na čas po západe slnka) lat. odb.

gynandromorfizmus (j., keď je časť tela jedinca tvorená samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.

monokarpia (j., keď rastliny raz za života vykvitnú a prinesú plody) gréc. bot.

izoméria (j., keď molekuly zlúčeniny majú rovnaké atomárne zloženie, vzorec, ale rozdielnu chemickú štruktúru) gréc. chem.

UFO angl. skr.

ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.

USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr. porovnaj vec

jednotka

jednotka 2 (zložka, útvar určitého celku)

procesor (základná j. počítača vykonávajúca operácie s údajmi na základe programu) lat.-angl. výp. tech.

mikroprocesor (číslicový integrovaný obvod, základná j. počítača) gréc. + lat. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný procesor piatej generácie) angl. výp. tech.

periféria

periférna j. (j. počítača, prídavné vonkajšie vstupné a výstupné zariadenie počítača napojené na základnú jednotku počítača, najmä klávesnica, myš, tlačiareň) gréc. výp. tech.

terminál (koncová j. počítača pre vstup al. výstup informácií, najmä klávesnica, zobrazovacia jednotka, tlačiareň) lat.-angl. výp. tech.

keyboard /kejbord/ (vstupná j. počítača podobná klávesnici slúžiaca na jeho ovládanie, zadávanie príkazov, vkladanie údajov a pod.) angl. výp. tech.

trackball /trekból/ (vstupná j. počítača v podobe otáčajúcej sa guľôčky na posun kurzora po obrazovke) angl.

joystick /džojstik/ (vstupná j. počítača, ručné zariadenie v tvare páky, najmä na počítačové hry, počítačový ovládač) angl. výp. tech.

tablet (vstupná j. počítača tvorená doskou a ukazovadlom na prevod hotových technických výkresov do elektronickej podoby, na ich vytváranie, na ovládanie grafických programov a pod.) angl.

skener

scanner /skener/ (vstupná j. počítatača na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.

monitor (zobrazovacia j. počítača, zariadenie na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti) lat. výp. tech.

printer (výstupná j. počítača tlačiaca údaje na papier, tlačiareň) angl. výp. tech.

plotter

ploter (výstupná j. počítača, kresliace zariadenie) angl. výp. tech.

displej

display /displej/ (zariadenie na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia j., obrazovka) angl.

drajv

drive /drajv/ (prídavné zariadenie počítača na disketu) angl.

CD-ROM /cédé-/ (prídavné zariadenie počítača na čítanie kompaktného disku) angl. skr. porovnaj pamäť 3

morféma (najmenšia významová jaz. j., najmenšia časť slova, kt. má vecný al. gramatický význam) gréc. lingv.

monéma (ďalej nerozložiteľná jaz. j. so sémantickým obsahom a zvukovým výrazom) gréc. lingv.

lexéma (základná j. slovnej zásoby) gréc. lingv.

fonéma (základná j. zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou schopnosťou) gréc. lingv.

graféma (základná j. písomnej podoby jazyka, písomný znak hlásky, písmeno) gréc. lingv. porovnaj slovo 1písmeno

verš (rytmicky organizovaná j. básne, rytmicky usporiadaný sled slov, jeden riadok básne) lat. porovnaj veršstopa 3

územná al. správna j. pozri obvod

voj. j. pozri útvar voj

monáda (základná j. bytia ďalej nedeliteľná) gréc. filoz.

travé (konštrukčná priestorová j. vymedzená piliermi al. stĺpmi nesúcimi jej klenbu, klenbové pole) franc. archit.

jazdec

jazdec 1 (kto jazdí na koni, vedie vozidlo a pod.)

rajtár (j. na koni) nem. zastar.

džokej

jockey /džoki/ (dostihový profesionálny j.) angl. šport.

steepler /stí-/ (j. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.

turfman (j. na konských dostihoch) angl.

fulajtár (predný, vedúci j. na koni) nem. zastar.

kovboj (j. pasúci dobytok, pôvodne v USA) angl.

gaučo (j. pasúci dobytok v latinskoamer. Pampách) špan.

equites /ekvi-/ (jazdci, druhý najmocnejší stav v starom Ríme) lat.

rytier (ťažkoodený j. v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.

harcovník (stredoveký pešiak al. j. určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.

kyrysník (opancierovaný j.) franc.-nem. hist.

kavalerista (voj. j. na koni) tal.-franc. zastar.

husár (j. v uhorskom vojsku od 15. st; ľahký j. v Európe) srboch.-maď.

dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.

švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.

mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy) franc. hist.

hulán (j. s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.

kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä j.) tur.-rus.

džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny j.) tur.

spahi

sipáhi (j. v tur. osmanskom vojsku) perz. hist.

motocyklista lat. + gréc.

motorkár (j. na jednostopovom dvojkolesovom vozidle) lat. hovor.

tandemista (spolujazdec na bicykli, motocykli pre dvoch j. sediacich za sebou) angl.

cyklista gréc.-franc.

bicyklista lat. + gréc. šport.

velocipedista (športovec jazdiaci na bicykli) lat.-franc. zastar.

roller (športovec jazdiaci na kolieskových korčuliach) angl. šport.

in-liner /inlajner/ (športovec jazdiaci na kolieskových korčuliach s kolieskami v jednom rade) angl. hovor. šport.

skateboardista /skejtbord-/

skejtbordista angl. šport.

skater /skejt-/

skejter (športovec jazdiaci na športovom náčiní v podobe dosky na kolieskach) angl. šport. hovor.

windsurfista

surfista (j. po vodnej hladine na plaváku s plachtou poháňanou vetrom) angl.

skibobista (športovec jazdiaci na vozidle na lyžiach s kormidlom) nór. + angl. šport.

snowboardista /snoubord-/

snoubordista (lyžiar na krátkej širokej lyži) angl. šport.

jazda

jazda 2 (pohyb po zemi a pod. s použitím ťažnej sily)

ekvitácia (j. na koni, jazdecké umenie, jazdecká škola) lat. kniž.

džigitovka (odvážna j. na koni, jazdecký šport a umenie spojené s akrobatickými cvikmi u kozákov al. v cirkuse) tur.-rus.

pas de deux /pa d dö/ (j. dvojice artistov na páre koní v cirkuse) franc.

šprint (veľmi rýchla, obyčajne krátka j. s maximálnym vypätím) angl. šport.

špurt angl.

finiš (veľmi rýchla j. s vynaložením najväčšieho úsilia, najmä na konci pretekov) angl. šport.

štafeta (slávnostná j. na spôsob pretekov družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal.

skijöring /šije-/ (j. na lyžiach vo vleku za koňom, motocyklom a pod.) nór. šport.

cyklistika (j. na bicykli) gréc.-franc. šport.

bike /bajk/

biking /bajking/ (j. na horskom bicykli) angl. šport.

slalom (j. medzi bránkami na lyžiach, lodiach a pod.) nór. šport.

skating /skej-/ škand.-angl. šport.

in line skate /in lajn skejt/ (korčuľovanie na kolieskových korčuliach) angl. šport.

snowboarding /snoubord-/

snoubording (lyžovanie na krátkej širokej lyži) angl. šport.

skateboarding /skejtbord-/

skejtbording angl. šport.

skate /skejt/

skejt

skejtovanie (j. na športovom náčiní v podobe dosky na koliečkach) angl. šport. hovor.

windsurfing

surfing (j. po vodnej hladine na plaváku s plachtou poháňanou vetrom) angl.

jet-skiing /džet-/ (j. na vodnom skútri) angl. šport.

sightseeing-tour /sajtsíintúr/ (okružná j. mestom, prehliadka pamiatok mesta) angl. porovnaj plavba

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)

centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

fundament lat. kniž.

grunt (podstata, základ) nem. hovor.

sukus lat.

suma (podstata) zried. kniž.

esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

kvintesencia lat.

quinta essentia /kvi- -ncia/

meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.

réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.

punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.

in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.

in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.

in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

jed

tox-

toxi-

toxo-

toxico- /-ko/

toxiko- (otrava) gréc. v zlož. sl.

toxikum (otravná jedovatá látka) gréc. lek.

toxín (bakteriálna jedovatá látka) gréc. biol.

toxoid (toxín zbavený jedovatých účinkov) gréc. biol.

hemotoxín (j. spôsobujúci rozklad červených krviniek) gréc. lek.

toxón (záškrtový j. spôsobujúci ochrnutie orgánov) gréc. lek.

cyankáli (prudký j., kyanid draselný) gréc. + lat.

nikotín (dusíkatá zásaditá organická látka, jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.

atropín (dusíkatá zásaditá organická látka, prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.

strychnín (dusíkatá zásaditá organická látka, prudko jedovatý alkaloid v semenách, používaný v lek. a poľnohosp.) gréc. chem.

kurare (rastlinný j. na šípy) indián.

tubokurarín (účinná zložka kurare) indián.

apitoxín (včelí čistý j.) lat. + gréc.

ofiotoxín (hadí j.) gréc. lek. zool.

ptomaín (mŕtvolný j.) gréc.

sarin (nervový j., prudko jedovatá chemická látka) nem. chem. voj.

tabun (bojová chemická nervová jedovatá látka) um. chem.

adamsit /-zi-/ (bojová chemická kryštalická látka s obsahom arzénu) vl. m. chem.

yperit (bojová jedovatá chemická látka spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.

soman (bojová nervová látka obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.

jedenie

konzum

konzumácia lat.

konzumpcia (spotreba potravín a bežných vecí) lat. odb.

ingescia (prijímanie potravy) lat. lek.

-fágia (ničenie, hubenie, požieranie) gréc. v zlož. sl. biol.

fytofágia (bylinožravosť) gréc. biol.

zoofágia gréc. zool.

karnivoria (mäsožravosť) lat.

omnivoria lat. biol.

pantofágia (všežravosť) gréc. zool.

polyfágia (j. rôznorodej rastlinnej a živočíšnej potravy) gréc. zool.

monofágia (j. len jedného druhu potravy) gréc. zool.

saprofytizmus (j. hnijúcich látok, zvyškov rastlín a živočíchov) gréc. biol.

gastrolatria (nadmerné j., prejedanie, prežieranie, nenásytnosť, labužníctvo) gréc. + lat. kniž.

ómofágia (j. surového mäsa, pôvodne pri slávnosti na počesť boha Bakcha) gréc.

teofágia (obrad, pri kt. veriaci prijímajú telo svojho boha, aby sa mu priblížili) gréc. náb.

geofágia (j. pôdy, hliny ako prejav duševnej choroby) gréc. lek.

koprofágia gréc. biol. lek.

skatofágia (j. výkalov) gréc. biol.

trichofágia (prehĺtanie vlasov) gréc. lek.

antropofágia gréc. odb.

kanibalizmus (ľudožrútstvo, ľudojedstvo) indián.-špan.

infanticída (požieranie mláďat vlastného druhu) lat. zool.

ofiofágia (požieranie hadov) gréc. zool.

geofágia (požieranie pôdy živočíchmi schopnými tráviť organické časti v nej) gréc. zool.

farmakofágia (nadmerné, bezdôvodné užívanie liekov) gréc. pejor. porovnaj chuť 2výživajedlo

jadro

jadro 1 (stred, vnútro, vnútorná časť)

centrum (stred, stredisko, ústredie) lat.

akropola

akropolis (centrum starogréc. miest s opevneným návrším) gréc. hist.

agora (verejné námestie, priestranstvo, zhromaždisko ľudu s trhoviskom v starogréc. mestách) gréc. hist.

fórum (námestie v mestách Rím. ríše, jadro rím. mesta) lat.

Kapitol (náb. stred starého Ríma, jeden zo siedmich pahorkov v Ríme) lat.

nife lat. skr. geol.

siderosféra (zemské j.) gréc. geol.

barysféra (ťažké j. Zeme) gréc. geol.

nucleus /nuk-/

nukleus lat. biol.

nucleo- /nuk-/

nukleo- (bunkové j.) lat. v zlož. sl.

cytoblast gréc.

karyon

karyón gréc. biol.

caryo- /ka-/

karyo- (j. bunky) gréc. v zlož. sl.

synkaryón (j. bunky, kt. vzniklo splynutím dvoch jadier) gréc. biol.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 78. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.