Výsledky vyhľadávania

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.

pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.

status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.

kondícia lat.

kondička lat. hovor.

fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.

forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.

kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.

štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca

konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.

kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.

reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.

provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.

impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.

štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“

legalita

legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.

ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.

anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.

štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.

normál

normálnosť lat.

normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.

minimum (najmenší možný s.) lat.

maximum (najvyšší možný s.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.

extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.

financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.

saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.

pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.

sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.

status quo

status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.

in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.

status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.

in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.

citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2

zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1

s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

politika

politika gréc.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná p.) franc.

machiavelizmus (bezohľadná p. bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

nacionalizmus (p. jednostranne zdôrazňujúca význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

šovinizmus (p. spojená s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

revanšizmus (p. hlásajúca odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá p. štátu voči cudzím územiam) lat.

militarizmus (p. zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

pacifizmus (p. odmietajúca vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúca sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

separatizmus (p. presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (p. presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej p.) tal.-franc.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. p. v 19.st. spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente) angl. hist. polit.

appeasement /epíz-/ (p. uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

sakoku (p. odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19.st.) jap.

gándhizmus (p. hlásajúca nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

mccarthizmus /mekkar-/ (p. v USA po 2. svetovej vojne namierená proti komunizmu) vl. m. polit.

merkantilizmus (ekon. p. považujúca za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15. – 17. st.) tal.-franc. hist. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (ekon. p. požadujúca slobodu obchodu a bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

liberalizmus (ekon. p. presadzujúca slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

konzervativizmus (ekon. p. presadzujúca voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (ekon. p. odmietajúca štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúca úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická p. v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

protekcionizmus (p. zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie, najmä clami a pod.) lat.-franc. ekon.

autarkia (p. s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

svadéší (ekon. p. v Indii podporujúca domáci priemysel a bojkotujúca brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

marketing (obchodná a výrobná p. vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon.

reúnia (franc. p. pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

hungarizmus (p. snažiaca sa o splynutie nemaďarského obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

sinnfeinizmus (protibrit. p. za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

iredenta

ilyrizmus (p. za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

panrusizmus

panslavizmus (p. za spojenie slovan. národov pod vládou ruského cára a vytvorenie všeruskej pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

pangermanizmus (p. usilujúca sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (p. usilujúca sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (p. za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat. od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

sionizmus (žid. nacionalistická p. usilujúca sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

panarabizmus (p. usilujúca sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (p. usilujúca sa o zjednotenie moslimských národov a štátov, pôvodne proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panamerikanizmus (p. usilujúca sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit. porovnaj smer|polit.

zásah

zásah 2 (činosť za niekoho, niečo al. proti niekomu, niečomu)

intervencia (násilný z. štátu do vecí iného štátu) lat.

ingerencia (vplyv, ovplyvňovanie, zasahovanie) lat. kniž.

intervencionizmus (zásahy štátu do hospodárstva) lat. ekon.

dirigizmus (zásahy, zasahovanie štátu najmä do hospodárstva, vládnutie z jedného miesta) lat. ekon.

etatizmus (zásahy, zasahovanie štátu do do hosp. a polit. života spoločnosti) franc.

deus ex machina /-chíná/ (náhly, nečakaný z., kt. sa rieši zložitá situácia, spor) lat. pren. kniž. porovnaj zákrok

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)

byro- franc. v zlož. sl.

inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.

aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.

ministerstvo lat.-franc.

ministérium lat. zastar.

rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.

(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.

State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.

Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.

magistrát (mestský správny ú.) lat.

municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.

hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.

prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.

inšpektorát (dozorný ú.) lat.

dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.

gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.

colnica nem.

douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.

rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.

dekanstvo

dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.

konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.

ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.

misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.

nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.

polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.

komisariát franc.

komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.

komandatúra franc. hovor.

komando lat.-nem. zastar.

načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.

admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.

ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.

fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.

ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.

generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.

oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.

kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.

Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.

pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

odňatie

konfiškácia (zobratie majetku vlastníkovi štátom al. panovníkom bez náhrady, zhabanie) lat.

arizácia (o., odnímanie žid. majetku podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekúcia (výkon rozhodnutia, najmä súdneho, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.

expropriácia (úradné o. majetku, vyvlastnenie) lat. práv.

rekvizícia

rekvirácia lat.

rekviračka (zabranie, zaberanie, zhabanie z úradnej moci za vojny a pod.) lat. hovor.

embargo (zobratie, zhabanie majetku nepriateľského štátu, napr. lode) špan. hist.

privácia (zbavenie niečoho, olúpenie) lat. kniž.

dejekcia (vyhnanie z majetku, vyhodenie) lat. práv.

adempcia (o. najmä majetku, podielu a pod.) lat. práv.

evikcia (o. držby súdnym rozhodnutím v dôsledku silnejšieho práva) lat.

erepcia (o. dedičstva nehodným osobám) lat. práv.

apropriácia (zobratie do držby, uchopenie sa držby, privlastnenie, prisvojenie veci, majetku) lat. práv.

anexia (zabratie, zabranie, pripojenie územia cudzieho štátu násilím) lat.

anšlus (násilné zabratie, zabranie cudzieho územia s nem. obyvateľstvom k Nemecku) nem. hist. polit. a. Rakúska 1938

okupácia (ovládnutie územia štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadenie, zabratie cudzieho štátneho územia) lat. voj. polit.

abjudikácia (o. práva, odmietnutie, zamietnutie žaloby súdom, neuznanie súdom, odopretie) lat. práv.

tezaurácia (odobranie, vyňatie hotovostných peňazí al. zlata z obehu a ich úschova, hromadenie v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminácia (o., odnímanie, obmedzenie, obmedzovanie, nepriznanie, nepriznávanie práv al. výhod, neuznávanie rovnosti, zámerné neoprávnené rozlišovanie, znevýhodnenie) lat. práv. ekon.

amputácia (chirurgické o. orgánu a. časti tela) lat. lek. a. končatiny

exartikulácia (o. končatiny al. jej časti v kĺbe) lat. lek.

redukcia (odnímanie, odobranie, odoberanie kyslíka z látok) lat. chem.

munfarid (zobratie všetkých súperových kameňov okrem kráľa) perz. šach.

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 172. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.