Výsledky vyhľadávania

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)

aparát lat.

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.

tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.

panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.

patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.

robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.

automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.

changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.

pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.

manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.

detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.

tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.

sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.

statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.

gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.

aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.

stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.

regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.

adaptér

adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.

booster /buster/

buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.

selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.

ciachovačka

ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.

siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.

klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.

tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.

alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.

semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.

maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.

paralyzátor

paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.

kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.

turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.

vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.

periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.

reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.

teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.

triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.

refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.

ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.

heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.

heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.

telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.

siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.

mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.

stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.

binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.

monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.

komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.

diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.

stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.

spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.

deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.

emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.

homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.

letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.

extinktor lat. zastar.

minimax (hasiaci prístroj) lat.

sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.

psychrofor gréc. lek.

refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.

akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.

aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.

kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.

indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.

pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.

lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.

filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.

separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.

dekantér

dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.

centrifúga lat.

centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.

dozátor

dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.

pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.

reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.

vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.

klimatizácia gréc.

air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.

ventilácia

ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.

aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.

multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.

digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.

exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.

bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.

kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.

regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.

pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.

konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.

blanšér franc.

blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.

espreso

espresso

preso

presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.

samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.

toastovač /tou-/

toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.

gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.

barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.

stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.

depilátor

epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.

fön

föhn

fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.

kulma nem.

ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.

mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.

amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.

galaktometer

laktomer

laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.

galaktoskop

laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.

butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.

ebuliometer

ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.

ovoskop

ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.

sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.

redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.

gápeľ

gepeľ nem. poľnohosp. zastar.

žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.

monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.

endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.

fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.

röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.

tomograf gréc. lek.

cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.

stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.

kardiograf

elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.

stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.

kardiostimulátor gréc. + lat.

pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.

fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.

defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.

tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.

tonometer gréc. lek.

sfygmomanometer

sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.

sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.

oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.

rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.

laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.

pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.

sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.

tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.

bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.

spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.

respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.

inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.

myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.

litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.

fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.

monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.

gastroskop

stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.

rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.

otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.

otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.

audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.

perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.

oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.

fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.

optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.

olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.

esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.

algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.

vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.

hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.

inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.

kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.

tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.

tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.

oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.

ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.

ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.

solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.

solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.

sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.

termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.

ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.

fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.

pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.

reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.

palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.

juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.

music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.

polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.

telekomunikácia

telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.

telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.

ligifón

ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.

mobil

handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.

handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.

telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.

telefax gréc. + angl.

fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.

teleautograf gréc.

telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.

reproduktor lat. ozn.tech.

reprák lat. slang.

amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.

megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.

mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.

blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.

ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.

gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.

magnetofón gréc.

magneťák

magič

magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.

diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.

volkmen

walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

diskman

discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.

equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.

mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.

mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.

fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.

kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.

videokamera lat. + gréc.-lat.

kamkordér

kamkorder

camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.

bioskop

kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.

laterna magika

laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.

rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.

magnetoskop gréc. odb.

videorekordér lat. + angl.

videomagnetofón lat. + gréc.

video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.

projektor (premietací prístroj) lat. film.

videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.

diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.

epidiaskop

epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.

episkop

epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.

televízia

televízor gréc. + lat.

telka

telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.

eidophor /ejdofor/

eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.

stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.

tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.

mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.

anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.

dipól gréc.

dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.

satelit lat. hovor.

satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.

hardvér

hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.

displej

display /displej/

screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.

interface /-fejs/

interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.

skener

scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.

dekódovač

dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3

peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.

detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži

cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.

xerograf

xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.

hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.

eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.

ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.

voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.

ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.

ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.

wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.

logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.

kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.

reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.

relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.

crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.

cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.

akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.

generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.

alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.

dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.

konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.

detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.

invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.

tranformátor lat.

trafák

trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.

tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.

kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.

laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.

maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.

raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.

gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.

rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.

dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.

spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.

rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.

luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.

pyranometer gréc. fyz.

solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.

reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.

senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.

konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.

port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.

dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.

kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.

termometer gréc.

termometrum (teplomer) gréc. odb.

pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.

talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.

termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.

pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.

termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.

termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.

kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.

kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.

transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.

dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.

tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.

tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.

tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.

taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.

pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.

hodograf

hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.

spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.

cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.

log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.

gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.

pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.

duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.

skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.

sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.

ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.

nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.

barometer

manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.

aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.

hypsometer

hypsotermometer

barotermometer

termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.

barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.

dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.

areometer gréc.

denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.

pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.

medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.

mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.

batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.

echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.

anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.

danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.

sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.

oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.

chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.

chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.

chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.

chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.

pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.

pondusovky (hodinyso závažím) lat.

horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.

holiotropión (slnečné hodiny) gréc.

hydroskop (vodné hodiny) gréc.

klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.

orloj lat.

horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.

metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.

vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.

amortizátor

amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.

katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.

moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.

reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.

multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.

seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.

geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.

seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.

fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.

refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.

chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.

sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.

ombrometer

ombrograf gréc.

pluviometer

pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.

chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.

totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.

ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.

drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.

hygroskop

hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.

psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.

polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.

evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.

humidostat lat. + gréc.

hydrostat

hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.

eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.

frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.

psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.

impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.

klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.

eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.

variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.

pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.

boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.

teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.

tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.

goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.

astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.

kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.

buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.

astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.

kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.

gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.

rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.

sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.

gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.

cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.

oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.

triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.

rádiolokátor lat.

radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.

ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.

teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.

gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.

odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.

sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.

protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.

lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.

noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.

katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.

karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.

štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.

akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.

diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.

linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.

trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.

konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.

elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.

redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.

elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.

paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.

lift (výťah) angl. hovor.

paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.

skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.

krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.

ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.

injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.

pumpa nem.

nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.

monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.

volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.

kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.

korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.

elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.

spojler

spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.

propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.

variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.

trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.

katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.

rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.

takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.

bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.

dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.

tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.

slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.

rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.

heling

helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.

gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný

turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.

garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.

žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.

roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.

tabelátor

tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.

inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.

armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.

ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.

batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.

by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.

redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.

fiting

fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.

hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.

sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.

bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.

praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.

sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.

gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.

flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.

izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.

terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

tvar

tvar 1 (vonkajšia podoba)

-morphia /-fia/

morpho- /-fo/

-morfia

morfo- gréc. v zlož. sl.

forma (vonkajší t., podoba, vzhľad) lat.

formát (veľkosť, rozmery) lat.

fazóna

fazónka (strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.

formalita

formálnosť (ustálená vonkajšia podoba práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.

eidos (forma al. účel v protiklade k látke, u Aristotela) gréc. filoz.

terén (prirodzený al. upravený t. zemského povrchu) lat.-franc.

geoid (ideálny t. Zeme) gréc. porovnaj podoba 1

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)

objekt lat.

reália lat.

depozitum

depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.

corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.

res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.

derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.

desideratum /-ziderá-/

deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.

exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.

originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.

unikát lat. odb.

unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.

multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.

duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.

ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.

analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.

solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.

exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.

kuriozita

kurióznosť lat.

kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.

rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.

nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.

inovácia lat.

funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.

referent (p. označený menom, znakom) lat. log.

gigant

kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.

falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.

bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.

šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.

balast nem.

pakšaméta

pakšamenta (plur. pakšaméty)

pakšamenty

pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.

krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.

perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.

špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.

idol gréc.-lat.

baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.

fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.

symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.

totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.

apotropaion

apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.

gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.

paládium

palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.

tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.

figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.

wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.

kačina

kachina

kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.

devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.

medaila tal.-franc.

metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.

plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.

repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.

bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.

nip

nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.

japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.

antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.

štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.

cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.

rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.

artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.

eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.

spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.

toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.

exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.

muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.

model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.

forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.

kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.

matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.

preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.

spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.

žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.

lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.

p. tvaru dosky, tabule, ihlanu, gule, kotúča a pod.: pozri doskatabuľaihlanguľakotúč a pod.

ozdobný p. pozri ozdoba

spomienkový p. pozri dar

p. na hranie pozri hračka porovnaj tehlanádobatkaninaúborcukrík a pod.

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)

modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.

režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.

systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava

metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.

technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.

forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.

stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.

taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.

šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.

štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2

typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz

koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.

manier

maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.

modalita (možný s.) lat. kniž.

realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.

poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.

modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.

modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.

omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.

optima forma (najlepším s.) lat. kniž.

à la /ala/ (na s., podľa) franc.

katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.

stesso (tým istým s.) tal. hud.

s. úpravy pozri úprava 3

s. výroby pozri výroba 1

s. obchodu pozri obchod 1

s. vlády pozri vláda 2

s. myslenia pozri myslenie

s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1

s. vnímania pozri vnímanie

s. konania pozri konanie 1postup 1

s. reči pozri reč 3

s. výslovnosti pozri výslovnosť

s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie

s. písania pozri rukopis 1

s. výživy pozri výživa

s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus

s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2

s. tlače pozri . tlač

s. liečenia pozri liečenie

s. hlasovania pozri hlasovanie

s. dopravy, prepravy pozri doprava 1

s. spevu pozri spev 1

s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.

s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt

s. sochárstva pozri sochárstvo

s. merania pozri meranie

s. zisťovania pozri zisťovanie

s. zobrazovania pozri zobrazenie

s. fotografovania pozri záber

s. skoku pozri skok

s. plávania pozri plávanie

s. zlatníctva pozri zlatníctvo

s. viazania pozri viazanie

slovesné spôsoby

faktív

indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.

konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.

subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

choroba

noso- /noso/

nozo-

-nosis

-óza

patho- /pato/

pato-

-pathia /patia/

-patia gréc. v zlož. sl.

traumatizmus (s. organizmu po úraze, telesnom al. duševnom zranení) gréc. lek.

idiopatia (ch. bez vzťahu k inej, základnej chorobe, ch. jednotlivého orgánu) gréc.

rachitída (ch. prejavujúca sa krivením kostí, krivica) gréc.

lumbago lat.

lumbalgia (ch. prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, úsad, húser) lat. + gréc.

reumatizmus

reuma (zápalová bolestivá, ch. kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc.

podagra gréc.

gicht (metabolická ch. kĺbov, lámka, pakostnica, dna) ?

cheiragra

chiragra (reuma kĺbu ruky) gréc.

omagra (reuma kĺbu ramena) gréc.

gonagra (reuma kĺbu kolena) gréc.

podagra (reuma palca na nohe) gréc.

artróza

osteoartróza (degeneratívna ch. kĺbu) gréc.

gonartróza (artróza kĺbu kolena) gréc.

tábes (ch. miechy po neliečenom syfilise) lat.

myopatia (ch. svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva) gréc.

myotónia (ch. prejavujúca sa spomaleným uvoľňovaním svalov) gréc.

paramyotónia (myotónia pod vplyvom chladu) gréc.

myasténia (ch. prejavujúca sa nadmernou únavou svalov) gréc.

elefantiáza (ch. prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc.

kalcinóza (ch. vyznačujúca sa tvorbou vápenných ložísk) lat.

rinoskleróm

skleróm (chronická nákazlivá ch. nosovej sliznice, nosa a dýchacích ciest) gréc.

astma (ch. prejavujúca sa záchvatmi dušnosti, dýchavičnosť, záduch) gréc.

alergóza (ch. vznikajúca na základe zvýšenej citlivosti, precitlivenosti organizmu, napr. astma) gréc.

bronchiektáza (ch. priedušiek, ich rozšírenie) gréc.

bronchostenóza (ch. priedušiek, ich zúženie) gréc.

tracheopatia (ch. priedušnice) gréc.

insperzia (choroba spôsobená zaprášením) lat.

pneumokonióza (choroba spôsobená zaprášením pľúc) gréc.

tabakóza (zaprášenie tabakovým prachom) indián.-špan.

antrakóza (zaprášenie uhoľným prachom al. sadzami) gréc.

silikóza (zaprášenie kremenným prachom, prachom oxidu kremičitého) lat.

azbestóza (zaprášenie azbestovým prachom) gréc.

aluminóza (zaprášenie hliníkovým prachom) lat.

sideróza (zaprášenie železom, zlúčeninami železa) gréc.

stanóza (zaprášenie prachom oxidu ciničitého) lat.

talkóza (zaprášenie mastencom) arab.-franc.

coryza /ko-/ gréc.

influenza (chrípka) tal.

španielka

španielska chrípka (chrípka na konci 1. svetovej vojny s vysokou úmrtnosťou) vl. m.

morbily (nákazlivá vírusová ch. horných dýchacích ciest prejavujúca sa horúčkou, kašľom, chrípkou, vyrážkou, osýpky) lat.

kinetóza (ch. z pohybu v dopravných prostriedkoch prejavujúca sa nevoľnosťou, najmä morská nemoc) gréc.

naupatia (morská nemoc) gréc.

stomatóza (ch. úst) gréc.

dystrofia

trofopatia (ch. spôsobená poruchou výživy) gréc.

diabetes (ch. látkovej premeny, cukrovka) gréc.

soor /sór/ hol.

moniliáza (ch. postihujúca sliznicu dutiny úst a tráviaceho traktu bielym povlakom, múčnatka) lat.

teniáza (črevná ch. vyvolaná pásomnicou) lat.

dyzentéria

eryzipeloid

rusiopatia (nákazlivá črevná choroba prenosná z ošípaných na človeka, červienka, úplavica) gréc.

cholera (nákazlivá črevná ch. prejavujúca sa vracaním, kŕčmi) gréc.

salmonelóza (nákazlivá črevná ch. vyvolaná baktériami) vl. m.

týfus (ťažká nákazlivá ch. s hnačkou, horúčkou, so stratou vedomia) gréc.-lat.

hepatóza (neurčená degeneratívna ch. pečeňového tkaniva) gréc.

ikterus (žltačka) gréc.-lat.

pankreatopatia (neurčená ch. podžalúdkovej žľazy) gréc.

proktalgia

proktodýnia (ch. konečníka) gréc.

sprue /sprú/ (ch. tenkého čreva prejavujúca sa poruchou vstrebávania, hnačkami) angl.

nefropatia (ch. obličiek) gréc.

nefróza (nezápalová ch. obličiek) gréc.

cystalgia (ch. prejavujúca sa pomalým a bolestivým močením s častým nutkaním) gréc.

skleróza (chorobné tvrdnutie tkaniva, kôrnatenie) gréc.

artérioskleróza (ch. tepnových ciev v dôsledku ich zrubnutia, kôrnatenie ciev) gréc.

hemofília (dedičná krvácavosť u mužov prenášaná ženami) gréc. biol.

leukémia

leukóza (ch. krvi prejavujúca sa nadmernou tvorbou bielych krviniek, bielokrvnosť) gréc.

cirhóza (ch. orgánu, zatvrdnutie prestavbou tkaniva a zmnožením väziva) gréc.

dermatóza gréc.

erupcia (ch. kože rôzneho pôvodu, všeobecne) lat.

keratom

keratóza (nadmerné al. chorobné rohovatenie kože) gréc.

sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.

lichen (ch. kože rôznej povahy, lišaj) gréc.

ekzém (zápalová ch. kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc.

ichtyóza (rohovatenie, šupinatosť kože) gréc.

sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.

pityriáza (plesňová ch. kože s pľuzgiermi, kt. sa olupujú, šupinatosť kože) gréc.

psoriáza (ch. kože s tvorbou ošupujúcich sa striebrolesklých šupín na kolenách, lakťoch a pod., lupienka) gréc.

vitiligo (ch. kože s bielymi škvrnami citlivými na svetlo) lat.

trichofýcia (nákazlivá plesňová ch. kože spôsobená hubami) gréc.

sykóza (ch. kože na tvári, vo fúzoch a na brade) gréc.

trichofytóza (ch. kože spôsobená rozsevom plesne krvnou cestou do kože) gréc.

epizoonóza (ch. kože spôsobená parizitmi žijúcimi na koži, napr. svrab) gréc.

kondylóm (ch. kože spôsobená vírusom v zaparených miestach, bradavica) gréc.

ektyma (vredovitá ch. kože vyvolaná streptokokmi a stafylokokmi, s chrastou) gréc.

herpes gréc.

herpi-

herpeti- (vírusová ch. kože al. sliznice v podobe pľuzgierikov, opar) gréc. v zlož. sl.

eflorescencia (chorobné zmeny kože, vyrážka) lat.

skabióza (nákazlivá ch. kože spôsobená roztočmi, svrab, prašivina) lat.

papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.

tinea (plesňová ch. kože, kožná vyrážka) lat.

rozeola (plošná kožná jasnočervená vyrážka) lat.

urtikária (ch. kože prejavujúca sa vyrážkami, žihľavka) lat.

akné gréc.

komedo (ch. kože prejavujúca sa zápalom mazových žliaz kože, uhrovitosťou, uhry, pupence, vyrážky, vriedok) lat.

exantém (vyrážka) gréc.

pomfus (žihľavkový pupenec) gréc.

melazma (ch. kože prejavujúca sa čiernymi škvrnami, najmä na nohách) gréc.

prurigo (ch. kože prejavujúca sa silným svrbením, svrbľavka) lat.

strofulus (ch. kože prejavujúca sa drobnými svrbiacimi pupencami, u detí od 1 do 3 rokov) gréc. lek.

pemfigus (ch. kože prejavujúca sa pľuzgiermi) lat.

seborea (ch. kože prejavujúca sa nadmerným vylučovaním kožného mazu, mazotok) lat. + gréc.

xeroderma (vrodená suchosť kože) gréc.

fotodermatóza (ch. kože vyvolaná al. zhoršená slnenčným žiarením) gréc.

makula (ch. kože, chorobná škvrna) lat.

papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.

variola (nákazlivá ch. s vyrážkami, horúčkou a pod., pravé kiahne) lat.

varicela (detská vírusová nákazlivá ch. so svrbivými pľuzgiermi, ovčie kiahne) lat.

šarlach lat.-nem.

skarlatina (nákazlivá ch., najmä detská, prejavujúca sa horúčkou, bolesťou hrdla a vyrážkami) perz.-tal.

rubeola (nákazlivá ch. prejavujúca sa ružovou vyrážkou, ružienka) lat.

onychopatia

onychóza (ch. nechtov) gréc.

venero-

venereo- (pohlavná ch.) lat. v zlož. sl.

gonorea gréc.

tripel

tripeľ

triper (nákazlivá pohlavná ch., kvapavka) nem. hovor. zastar.

lues lat.

syfilis (nákazlivá chronická pohlavná ch.) vl. m.

metalues (lues objavujúci sa mnoho rokov po nakazení) gréc. + lat.

ovariopatia (ch. vaječníka) lat. + gréc.

dysfrénia (duševná ch.) gréc.

mánia gréc.

-mánia (duševná ch. prejavujúca sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. v zlož. sl.

hebefrénia (duševná ch. prejavujúca sa protikladmi v konaní) gréc.

hystéria

pitiatizmus (duševná ch. prejavujúca sa nestálymi náladami, snahou upútať pozornosť, neprimeranými reakciami, zveličovaním) gréc.

mnemasténia (duševná ch. prejavujúca sa ochabovaním, stratou pamäti) gréc.

absesia lat.

anankazmus (duševná ch. s nutkavými, vtieravými stavmi, myšlienkami, konaním) gréc.

schizofrénia gréc.

schiza (duševná ch. spojená s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. slang.

neuróza (duševná ch. spôsobená poruchou vyššej nervovej činnosti) gréc.

psychasténia (úzkostná neuróza s príznakmi nerozhodnosti, pochybností, nedôvery, neistoty) gréc.

autizmus (duševná ch., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)

kleptománia (chorobná náklonnosť k bezdôvodným krádežiam) gréc.

neuropatia (bližšie neurčená nervová ch.) gréc.

chorea (porucha centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc.

epilepsia gréc.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

ischias (ch. sedacieho nervu prejavujúca sa bolesťami v krížoch vystreľujúcimi do dolnej končatiny) gréc.

tetanus gréc.-lat.

tetan (nákazlivá ch. nervovej sústavy prejavujúca sa zmeravením šije a kŕčmi) gréc.-lat. zried.

epidémia (hromadný, časovo a miestne ohraničený výskyt nákazlivej choroby) gréc.

pandémia (hromadný výskyt nákazlivej choroby bez priestorového obmedzenia) gréc.

endémia (dlhodobý výskyt nákazlivej choroby v určitej oblasti) gréc.

epizootia (hromadná nákaza zvierat vyskytujúca sa na veľkých územiach) gréc.

panzootia (hromadná nákaza zvierat rozšírená na území celého štátu al. svetadielu) gréc. zool.

enzootia (hromadná nákaza zvierat miestneho rozsahu, najmä pravidelná) gréc.

traumatóza (ch. vznikajúca pri vniknutí infekcie do rany) gréc.

antropozoonóza (nákazlivá ch. prenosná zo zvieraťa na človeka) gréc.

zoonóza (ch. zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka) gréc.

sodoku (ch. krýs, potkanov uhryznutím prenosná na človeka) jap.

tularémia (nákazlivá ch. hlodavcov prenosná na človeka) vl. m.

šarlach (nákazlivá detská ch.) lat.-nem.

pertussis (nákazlivá detská ch. so záchvatmi kašľa, čierny kašeľ) lat.

diftéria (nákazlivá ch., záškrt) gréc.-lat.

malária tal.

paludizmus (nákazlivá horúčkovitá ch. prenášaná komárom rodu Anopheles) lat.

lyssa gréc.

rabies /-és/ (nákazlivá ch. prejavujúca sa zúrivosťou, besnota) lat.

lepra (tropická a subtropická nákazlivá ch. spôsobujúca rozpad tkaniva, malomocenstvo) gréc.

tuberkulóza lat.

tubera lat. hovor. pejor.

ftíza (zdĺhavá nákazlivá ch. postihujúca všetky tkanivá a orgány, vyvolaná tzv. Kochovým bacilom, suchoty, suchotiny) gréc. zastar.

lupus (tuberkulóza kože) lat.

antrax (celková nákazlivá ch. ľudí a zvierat, sneť slezinná) gréc.

AIDS

aids (ch. spôsobená vírusom HIV, so stratou imunity voči infekčným chorobám) angl. skr.

parazitóza (ch. spôsobená cudzopasným organizmom, cudzopasníkom) gréc.

helmintóza (ch. spôsobená cudzopasnými červami) gréc.

mykóza (ch. spôsobená plesňami al. hubami) gréc.

viróza (ch. vyvolaná najjednoduchšími nebunkovými mikroorganizmami) lat.

toxikopatia (ch. vyvolaná jedovatými látkami) gréc.

flykténa (detská alergická ch. očnej rohovky a spojovky) gréc.

keratopatia (nezápalová ch. očnej rohovky) gréc.

retinopatia (ch. očnej sietnice) lat. + gréc.

otopatia (ch. ucha) gréc.

avitaminóza (ch. z nedostatku vitamínov) gréc. + lat.

hypovitaminóza (chorobný stav vyvolaný nedostatkom vitamínov) gréc. lek.

hypervitaminóza (chorobný stav vyvolaný nadbytkom vitamínov) gréc. lek.

pelagra (avitaminóza z nedostatku vitamínu PP) tal.

beri-beri (avitaminóza z nedostatku vitamínu B1) ind.

skorbut (avitaminóza z nedostatku vitamínu C prejavujúca sa zvýšenou krvácavosťou) germ.

Alzheimerova ch. /alchajm-/ (ch. prejavujúca sa senilnou demenciou) vl. m.

Parkinsonova ch. (degeneratívna ch. mozgu prejavujúca sa strnulosťou, trasením a pod.) vl. m. porovnaj poruchanedostatok 1otrava 2krvácaniezápalopuchbolesťslabomyseľnosť

lekárstvo

medicína lat.

doktorčina lat. hovor.

iatro- /ja/

-iatria /ja-/ gréc. v zlož. sl.

ars medica (lekárske umenie) lat. kniž.

ajurvéda (ind. klasické l.) ind.

diagnostika (odbor zaoberajúci sa rozpoznávaním a určovaním chorôb) gréc.

terapia gréc. lek.

terapeutika (odbor zaoberajúci sa liečením chorôb) gréc. lek. zried.

semiotika

semiológia

symptomatológia (náuka o príznakoch, prejavoch chorôb) gréc. lek.

akológia (náuka o liečebných prostriedkoch) gréc. lek. farm.

etiológia (náuka o vnútorných a vonkajších príčinách chorôb) gréc. lek.

hygiena (odbor zaoberajúci sa ochranou zdravia a opatreniami, kt. ju zabezpečujú) gréc. lek.

nozológia (náuka o triedení chorôb) gréc. lek.

interné l. lat.

interna (odbor zaoberajúci sa chorobami vnútorných orgánov, vnútorné l.) lat. hovor.

chirurgia (odbor používajúci mechanické pôsobenie na tkanivá a orgány rukou al. pomocou nástrojov) gréc.

kardiochirurgia (odbor zaoberajúci sa chirurgiou srdca) gréc. lek.

anesteziológia (náuka o znecitlivení, zbavení citlivosti) gréc. lek.

traumatológia (odbor zaoberajúci sa poraneniami, úrazmi) gréc.

onkológia (odbor zaoberajúci sa nádormi a nádorovými chorobami) gréc.

kancerológia lat. + gréc.

karcinológia (náuka o zhubných nádoroch, rakovine) gréc. lek.

ortopédia (odbor zaoberajúci sa vrodenými a získanými chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.

gastrológia (náuka o žalúdku a jeho chorobách) gréc. lek.

gastroenterológia (odbor vnútorného l., zaoberajúci sa chorobami tráviacich orgánov) gréc. lek.

endokrinológia (odbor zaoberajúci sa žľazami s vnútorným vylučovaním) gréc. lek.

imunológia (odbor zaoberajúci sa zákonitosťami obranných schopností organizmov) lat. + gréc.

myológia (náuka o svaloch) gréc. lek.

reumatológia (odbor zaoberajúci sa chorobami kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc. lek.

laryngológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom a liečením chorôb hrtana) gréc.

otológia

otiatria (ušné l.) gréc. lek.

otorinolaryngológia (odbor zaoberajúci sa ušnými, nosnými a krčnými chorobami) gréc.

oftalmológia gréc. lek.

okulistika (odbor zaoberajúci sa očnými chorobami) lat. zastar.

stomatológia

odontiatria

odontoterapia (odbor zaoberajúci sa chorobami zubov, ústnej dutiny a čeľustí, zubné l.) gréc. lek.

ortodoncia (zubné l. zaoberajúce sa štúdiom a liečením nepravidelností chrupu) gréc. lek.

foniatria (odbor zaoberajúci sa stavbou, chorobami a liečením hlasu, reči a sluchu) gréc. lek.

logopédia (časť foniatrie, kt. sa zaoberá poruchami reči a výslovnosti a ich nápravou) gréc.

pediatria (odbor zaoberajúci sa chorobami detského organizmu) gréc.

perinatológia (odbor zaoberajúci sa zdravým vývojom krátko po pôrode) gréc. + lat.

neonatológia (odbor skúmajúci život novorodencov, najmä predčasne narodených) gréc. + lat. lek.

teratológia (odbor zaoberajúci sa vrodenými vývojovými chybami) gréc. biol. lek.

geriatria (odbor zaoberajúci sa chorobami staroby) gréc. lek.

gerontológia (odbor zaoberajúci sa problémami ľudskej staroby) gréc. lek.

dermatológia (náuka o kožných chorobách) gréc. lek.

helkológia (náuka o vredoch a ich liečení) gréc. lek.

alergiológia (odbor zaoberajúci sa zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

kardiológia (odbor skúmajúci srdce a jeho choroby) gréc. lek.

hematológia (odbor zaoberajúci sa krvou) gréc. lek.

serológia (odbor zaoberajúci sa vlastnosťami krvnej plazmy bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi) lat. + gréc. lek.

angiológia (odbor o cievach a krvnom obehu) gréc. lek.

transfuziológia (odbor zaoberajúci sa prevodom krvi al. plazmy z jedného človeka do druhého) lat. lek.

flebológia (náuka o žilách) gréc. lek.

diabetológia (odbor zaoberajúci sa cukrovkou) gréc. lek.

ftizeológia (odbor zaoberajúci sa tuberkulózou) gréc. lek.

fyziatria (odbor zaoberajúci sa liečebným účinkom niektorých fyzikálnych prvkov, tepla, žiarenia, pohybu atď.) gréc. lek.

hepatológia (odbor zaoberajúci sa pečeňou a jej chorobami) gréc.

urológia (odbor zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov) gréc.

nefrológia (odbor zaoberajúci sa obličkami a ich chorobami) gréc. lek.

gynekológia (odbor zaoberajúci sa chorobami ženských pohlavných orgánov) gréc. lek.

sexuológia (odbor zaoberajúci sa pohlavným životom) lat. + gréc.

venerológia (odbor zaoberajúci sa pohlavnými chorobami) lat. + gréc. lek.

dermatovenerológia (náuka o kožných a pohlavných chorobách) gréc. + lat. lek.

proktológia (náuka o chorobách konečníka) gréc.

neurológia (odbor zaoberajúci sa chorobami nervovej sústavy) gréc. lek.

psychiatria (odbor zaoberajúci sa duševnými chorobami) gréc. lek.

psychopatológia (odbor zaoberajúci sa duševnými poruchami) gréc.

psychosomatika (odbor zaoberajúci sa vzťahom duševného a telesného v zdraví a chorobe) gréc. lek.

protetika (odbor zaoberajúci sa zhotovovaním umelých náhrad, technických prostriedkov a prístrojov, kt. nahradzujú stratenú časť tela) gréc.

epidemiológia (odbor zaoberajúci sa šírením hromadných nákazlivých chorôb) gréc. lek.

nozografia (náuka o zemepisnom rozšírení choroby) gréc. lek.

patológia (odbor zaoberajúci sa chorobnými javmi a pochodmi v organizme) gréc. lek.

hypnopatológia (náuka o poruchách spánku) gréc. lek.

hypnológia (náuka o spánku) gréc. lek.

tanatológia (náuka o smrti a jej príčinách) gréc. lek.

kryobiológia (odbor zaoberajúci sa pôsobením chladu na bunky a tkanivá) gréc.

balneológia (kúpeľné l., kúpeľníctvo) lat. + gréc.

dietológia (náuka o určovaní, predchádzaní a liečení porúch výživy) gréc. lek. porovnaj zdravotníctvo

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)

oklúzia lat. odb.

zygo- gréc. biol. v zlož. sl.

integrácia

integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.

reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.

agregácia

agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.

konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes

kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.

ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.

unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.

junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.

synkretizmus

synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.

eklekticizmus

eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.

sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.

aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.

kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.

syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.

oxidácia

oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.

adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.

hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.

montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia

ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.

fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.

kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.

foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.

abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.

oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.

dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.

syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.

anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.

kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.

adhézia lat.

synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.

junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.

kopula lat.

symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.

synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.

syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.

artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.

synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.

sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.

fontanela

fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.

istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.

kohabitácia

koitus

kopulácia lat. lek.

pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.

asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.

federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.

konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.

únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.

dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.

trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.

koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.

konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.

koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.

fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.

konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.

a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.

kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.

agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.

konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.

komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.

arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.

kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.

konciliácia

rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.

juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.

asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.

polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.

antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.

syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.

kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.

katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.

fráza gréc.

frazeologizmus gréc.

frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.

oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1

polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.

diftong (dvojhláska) gréc. lingv.

triftong (trojhláska) gréc. lingv.

ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.

panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

podoba

podoba 1 (súhrn vonkajších znakov, tvar)

forma (vonkajší tvar, vzhľad) lat.

formalita

formálnosť (ustálená vonkajšia p. práv., úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.

fazóna

fazónka (tvar, strih, vzor, forma, najmä o oblečení) franc.

formát (tvar, veľkosť, rozmery) lat.

ideál (dokonalá p., vzor) gréc.-lat.

archetyp (pôvodný, ideálny jedninec al. vec, pôvodná p., pravzor, pôvodina) gréc. odb.

p. štátu pozri štát

p. zriadenia pozri zriadenie

p. vlády pozri vláda

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 195. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.