Výsledky vyhľadávania

hudba

hudba
muzika gréc.-lat. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.
entrée /antré/ franc. kniž.
intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.
background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.
musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.
musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.
motet
moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.
punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.
skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.
dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.
džez
jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.
blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.
cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.
bebop /bí-/
bop
rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.
revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.
soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.
ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.
beat /bít/
bít
big beat /-bít/
bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.
rock /rok/
rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.
soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.
hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol angl. hud.
rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.
džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.
blue beat /blú bít/ angl.
reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.
bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.
disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.
pop angl. hovor.
pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.
technopop gréc. + angl. hud.
techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.
technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.
trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.
jungle /džangl/
drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.
metal
heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.
thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.
punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.
house /haus/
house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.
rap /rep/
rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.
country /kantri/
hip hop
hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.
country music /kantri mjúzik/
country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.
folk
folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.
oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.
ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.
retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.
pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)
finis lat. kniž.
tele-
telo- gréc. v zlož. sl.
fine (záver, zakončenie) tal.
exitus (odchod, východ, zánik) lat.
amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
špic
špica
špička nem.
top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.
taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.
stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.
epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.
apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.
pylor
pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.
ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.
fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.
víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.
apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.
happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.
emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.
al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.
sub fine (ku k.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.
kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.
je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.
finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.
alfa et omega
alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.
in infinitum /-ní-/
ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.
conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

spokojný

spokojný
alkyónsky (šťastný, pokojný, blažený) bás.
euforický (povznesený, vzrušený, nadšený, dobre naladený) gréc. odb.
happy /hepy/ (šťastný) angl. hovor. porovnaj pokojný 2pokojný 3

šťastný

šťastný
optimistický (so sklonom nazerať na život z lepšej stránky, nádejný, priaznivý, radostný) lat.
idylický gréc.-franc.
selankový
selankovitý (prirodzený, pokojný, prostý, jednoduchý) poľ. pren.
alkyónsky (spokojný, pokojný, blažený) bás.
happy /hepi/ (spokojný) angl. hovor.
happyendový /hepi-/ (najmä o konci filmu, lit. diela) angl.
eu- (dobrý, príjemný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.

podmienka

podmienka 1 (predpoklad, požiadavka)
kondícia (p. pre prácu, zamestnanie; p. všeobecne) lat.
antecedencia (predchádzajúci, predošlý prípad, predpoklad) lat. kniž. a odb.
princíp (základný predpoklad, východisko odvodzovania) lat. kniž. a odb.
dispozícia (predpoklady, vlohy, nadanie, schopnosti) lat.
conditio sine qua non /kondicio sine kvá nón/ (nevyhnutná p., bez kt. <i>nie je možné niečo urobiť</i>) lat. práv.
sub conditione /kondici-/ (s p., pod p.) lat. kniž.
hac lege /hak/ (s tou p.) lat.
franko (dodacia p. vzťahujúca sa k prepravným nákladom, upresnená v kúpnej zmluve) tal. dopr.
cash and carry /keš end keri/ (platobná a dodacia p., keď kupujúci platí v hotovosti a na svoje náklady odváža tovar) angl.
skleronomná väzba (väzbová p. nezávislá od času) gréc. + lat. fyz.
reonomná väzba (väzbová p. závislá od času) gréc. fyz.

pieseň

pieseň
melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hit
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
pop-song
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introit
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skólia
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómium
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
duma
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
barkarola
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alboráda
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

nárečie

nárečie
dialekt gréc.-lat.
cockney /kokny/ (n. ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl. porovnaj jazyk 1

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.