Výsledky vyhľadávania

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)
finis lat. kniž.
telo- gréc. v zlož. sl.
fine (záver, zakončenie) tal.
exitus (odchod, východ, zánik) lat.
amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
špička nem.
top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.
taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.
stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.
epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.
apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.
pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.
ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.
fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.
víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.
apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.
happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.
emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.
al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.
sub fine (ku k.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.
kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.
je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.
finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.
alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.
in infinitum /-ní-/
ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.
conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

modlitba

oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

hĺbka

baty- gréc. v zlož. sl.
batysféra (morská hlbina, priestor pod hladinou vody) gréc.
profundita (hlbina) lat. kniž. a odb.
de profundis /dé profundís/ (z hlbín <i>duše</i>) lat.
ab imo pectore /pek-/ (z h. srdca) lat.

blahobytný

komfortný (pohodlný, prepychový) angl.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne prepiato nádherný, okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, honosný) lat. kniž. zastar. porovnaj bohatý 1

znova, znovu

repete (ešte raz, opakovať!) lat. hovor.
bis (dvakrát, dva razy, opakovať) lat.
re- (opäť, opätovne, nanovo, opakovane, zase) lat. v zlož. sl. porovnaj opakovaný

pieseň

melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

prepychový

luxusný lat.
luxuriózny lat. zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
salónny franc.
komfortný (pohodlný) angl.
pompézny (honosne prepiato nádherný, okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
opulentný (bohatý, hojný) lat. kniž.
lukulský (bohatý, hojný) vl. m. l. jedlo, hostina

honosný

komfortný (pohodlný, prepychový) angl.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne, prepiato nádherný, okázalý, veľkolepý, prepychový) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, prepychový) lat. kniž. zastar.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, ale vnútri prázdny) lat. kniž. pejor.

duša

duša 1 (vnútorný myšlienkový svet človeka, myseľ, vedomie, duch)
-mentia lat. vl. m. v zlož. sl.
-phrenia /frénia/
phreno- /freno/
-noia gréc. v zlož. sl.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
psyché (duch, myseľ, vedomie) gréc. kniž.
senzórium (vedomie) lat. lek. psych.
tabula rasa /ráza/ (vedomie, myseľ v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.
de profundis /dé profundís/ (z hlbín (duše)) lat.
mens sana in corpore sano /méns sána korpore sánó/ (v zdravom tele zdravý duch) lat.

báseň

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.
poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.
poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.
epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.
rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.
balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.
monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.
sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.
rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.
epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.
romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.
rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.
epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.
epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.
genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.
expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.
palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.
paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.
limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.
hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.
pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.
žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.
nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.
epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.
plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.
silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.
sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.
epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.
anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)
rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.
idyla gréc.-franc.
selanka poľ. lit.
bukolika gréc.
ekloga gréc.
pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.
dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.
siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.
sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.
minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.
sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.
makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.
rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.
ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.
kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.
kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit
jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.
haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.
pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.
parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.
telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.
ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.
typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 77. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.