bod

bod 3 (časť, zložka celku)

punkt (b. rokovania, programu, textu) lat.

punctum puncti /punktum punkti/ (hlavný, najdôležitejší b.) lat. kniž.

bod

bod 1 (priestorovo malé miesto)

punkt lat. zastar.

tangenciál (dotykový b.) lat. mat.

apsida (b. na dráhe kozmického telesa obiehajúceho okolo iného telesa, v kt. je vzdialenosť oboch telies najmenšia al. najväčšia) gréc. astron.

pericentrum (najmenšia apsida) gréc. + lat. astron.

periselénium (pericentrum na dráhe družice najmenej vzdialené od stredu Mesiaca) gréc. astron.

perigeum (pericentrum na dráhe Mesiaca, družice, najmenej vzdialené od stredu Zeme) gréc. astron.

perihélium (pericentrum na dráhe Zeme, planéty, kométy, najmenej vzdialené Slnka, príslnie) gréc. astron.

apocentrum (najväčšia apsida) gréc. + lat. astron.

aposelénium (apocentrum na dráhe družice najviac vzdialené od stredu Mesiaca) gréc. astron.

apogeum (apocentrum na dráhe Mesiaca, družice, najviac vzdialené od stredu Zeme) gréc. astron.

afélium (apocentrum na dráhe Zeme, planéty, kométy, najviac vzdialené od Slnka, odslnie) gréc. astron.

kóta (b. na povrchu Zeme s určitou nadmorskou výškou) franc. geod.

zenit (myslený b. na oblohe kolmo nad pozorovateľom, nadhlavník) arab. astron.

nadir (myslený b. v nebeskej sfére kolmo pod pozorovateľom, priesečník zvislej priamky prechádzajúcej miestom pozorovania so svetovou sférou, podnožník) arab. astron.

pól (b. na povrchu Zeme, kt. prechádza zemská os, priesečník zemskej osi s povrchom zemegule, točňa) gréc. geogr.

ham (pevný b. osadený pri vodnom diele, na kt. nadväzuje ciacha a pod.) ? vod.

hypocentrum (b. pod zemským povrchom, kde sa začalo zemetrasenie, ohnisko zemetrasenia) gréc. + lat. geol.

trichion (b. ležiaci v strednej časti tváre na hranici čela a vlasov) gréc. anat. porovnaj priestor

bod

bod 2 (jednotka hodnotenia výkonu, výsledku)

punkt lat.

gól (b. dosiahnutý úspešným zásahom bránky, umiestnenie, vsietenie lopty al. puku do bránky) angl. šport.

banán (b. dosiahnutý úspešným zásahom bránky, umiestnenie, vsietenie lopty al. puku do bránky) afr.-špan. šport. slang.

hattrick /hetrik/

hetrik (tri góly za sebou v jednej hre strelené tým istým hráčom) angl. šport.

eso (b. získaný priamo z prudkého podania pri tenise, stolnom tenise a volejbale) lat.-nem. šport. slang.

fifteen /-tín/

fiftín (b. v tenise) angl. šport.

breakball /brejkból/

brejkbal (víťazný b. v hre pri podaní súpera) angl.

riposta (odvetný b. v šerme) tal. šport. slang.

ipon (b. získaný v džude, v karate) jap. šport.

point /poen/ (b., jednotka v hre) franc. kart.

dosahovať

kulminovať (d. najvyšší bod, vrchol, vrcholiť) lat. kniž.

profitovať (d. zisk, úžitok, prospech, získavať, ťažiť) franc. hovor. al. kniž.

triumfovať (d. veľký úspech, slávne víťazstvo, víťaziť) lat.

skórovať (d. bod, gól a tým meniť stav al. výsledok šport. zápasu) angl. šport.

kvalifikovať sa (d. spôsobilosť na vykonávanie určitej práce al. funkcie, vzdelávať sa, školiť sa) lat.

graduovať (d. akademickú hodnosť) lat.

habilitovať sa (d. vedecko-pedagogickú hodnosť, docentúru na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat. porovnaj získavať 1získavať 3

vrcholiť

kulminovať (dosahovať najvyšší bod, vrchol) lat. kniž.

základňa

základňa 2 (súbor budov al. zariadení a ľudí na určitú činnosť)

báza (z. výpravy, oporný bod, východisko) gréc.

kozmodróm (z. na vysielanie rakiet do vesmíru) gréc. tech.

raketodróm (odpaľovacia z. pre rakety al. reaktívne strely) tal. + gréc.

mir (rus. orbitálna stanica, 1986-2001) rus.

cukor

cukor 1 (sladidlo) orient.-nem.

pilé (biely c. v nepravidelných drobných kusoch) franc. potrav.

melisa (hrubší kusový c.) franc. potrav. zastar.

konkasé (nebalené hrubozrnné homole c.) franc. obch.

nibs (rafinovaný c., netriedené úlomky homoľového al. kockového c.) angl. obch.

griláž (pálený c. s prísadami, najmä orechmi, mandľami) franc.

karamel (pálený c. zahrievaný na bod 120 ºC) franc. potrav.

sacharóza (repný a trstinový c.) gréc. chem.

maltóza (sladový c. zo škrobu) lat. + gréc. chem.

fruktóza lat. chem.

levulóza (ovocný c.) lat. chem. zastar.

glukóza (hroznový, škrobový c.) gréc. chem.

manit

manitol (alkoholický c. v rastlinách) hebr. chem.

sorbit (alkoholický c. v jarabine vyrábaný umelo ako sladidlo pre diabetikov) franc. chem. potrav. porovnaj sladidlo

nadhlavník

zenit (myslený bod na oblohe kolmo nad pozorovateľom) arab. astron.

ničenie

ničenie 2 (zabíjanie, hubenie, zneškodňovanie)

likvidácia (zabíjanie, usmrcovanie, zneškodňovanie) lat.

decimácia (zabíjanie, popravovanie, hubenie, vyhladzovanie, pustošenie) lat.

sterilizácia (usmrcovanie, zbavovanie choroboplodných zárodkov a mikroorganizmov lek.; n. mikroorganizmov v prostredí varom, vysokou teplotou, žiarením, chem. a pod. odb.) lat.

pasterizácia (sterilizácia mlieka a pod., krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

stasanácia (pasterizácia rýchlym a krátkym zahriatím v tenkej vrstve) vl. m. potrav.

vakreácia (pasterizácia smotany za zníženého tlaku) lat. potrav.

uperizácia (sterilizácia mlieka rýchlym a krátkym zahriatím) angl. potrav.

palarizácia (sterilizácia mlieka rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.

tyndalizácia (opakovaná, prerušovaná sterilizácia pri nízkych teplotách) vl. m. chem. farm.

dezinfekcia (odstraňovanie infekcie, choroboplodných zárodkov, chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

dezinsekcia (n. hmyzu a škodlivých článkonožcov, odhmyzovanie) franc. + lat.

deratizácia (odstraňovanie, hubenie škodlivých hlodavcov, najmä potkanov, myší) franc.

dehelmintizácia (odstraňovanie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.

dekontaminácia (odstraňovanie škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorovanie) lat. lek.

fumigácia (n. škodcov v uzatvorených priestoroch splynovaním chemických prípravkov) lat.

antisepsa (n. choroboplodných mikroorganizmov pomocou dezinfekčných prostriedkov na povrchu tela a pod.) gréc.

-fágia (hubenie, požieranie) gréc. v zlož. sl. biol. porovnaj vraždenie

uchovávať

uchovávať 1 (chrániť pred zánikom al. zmenou)

rezervovať (uschovávať, odkladať pre prípad potreby) lat.

konzervovať (u. organické látky v požívateľnom stave, upravovať ich proti pokazeniu, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť; u. v súčasnom stave, zabezpečovať proti vplyvu prostredia, ošetrovať, napr. hist. pamiatku) lat.

pasterizovať (konzervovať mlieko a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

marinovať (konzervovať mäso, ryby a pod. nakladaním do pikantného nálevu s octom, korením) franc. potrav.

kandizovať (konzervovať ovocie presýteným roztokom cukru, presladzovať) arab.-tal.

sterilizovať (konzervovať vysokou teplotou) lat. potrav.

lyofilizovať (konzervovať ovocie a zeleninu odparovaním vody zo zmrazeného materiálu) gréc. odb.

silážovať (konzervovať zelenú krmovinu, napr. kukuricu, ovos a pod. kvasením) špan.-franc. poľnohosp.

preparovať lat.

secirovať (konzervovať prírodninu, orgán a pod. na vedecké účely) lat. hovor.

balzamovať (konzervovať mŕtve telo napustením protihnilkobnými látkami) lat.

mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.

uchovávanie

uchovávanie 1 (ochrana pred zánikom al. zmenou)

konzervácia

konzervovanie (u. organických látok v požívateľnom stave, ich úprava proti pokazeniu, ochrana pred vplyvom prostredia, predlžovanie ich skladovateľnosti; u. v súčasnom stave, zabezpečovanie proti vplyvu prostredia, ošetrovanie, napr. hist. pamiatok) lat.

pasterizácia (konzervácia mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

stasanácia (pasterizácia rýchlym a krátkym zahriatím v tenkej vrstve) vl. m. potrav.

marinovanie (konzervácia mäsa, rýb a pod. nakladaním do pikantného nálevu s octom, korením) franc. potrav.

kandizovanie (konzervácia ovocia presýteným roztokom cukru, presladzovanie) arab.-tal.

sterilizácia (konzervácia vysokou teplotou) lat. potrav.

lyofilizácia (konzervácia ovocia a zeleniny odparovaním vody zo zmrazeného materiálu) gréc. odb.

dipovanie (konzervácia sušeného ovocia, najmä sliviek ponorením do vriacej vody a lisovaním) angl. potrav.

apertácia

apertizácia (konzervácia potravín teplom) vl. m. potrav.

silážovanie

siláž (konzervácia zelenej krmoviny, napr. kukurice, ovsa a pod. kvasením) špan.-franc. poľnohosp.

preparácia

preparovanie (konzervácia prírodniny, orgánu a pod. na vedecké účely) lat.

taxidermia (preparovanie živočíchov) gréc. odb.

balzamovanie (konzervácia mŕtveho tela napustením protihnilobnými látkami) lat.

mumifikácia

mumifikovanie (premena mŕtveho tela človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.

Výsledky vyhľadávania

bod

bod

bod