Výsledky vyhľadávania

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

hra

hra 3 (športový zápas, stretnutie)

-bal angl. v zlož. sl.

fair play /fér plej/ (čestná, slušná h podľa pravidiel) angl. šport.

partia (jedna, jednotlivá h.) lat.

singel (h. jednej dvojice, dvojhra, v tenise) angl. šport.

double /dabl/ (h. so 4 hráčmi, dvoma dvojicami, napr. v tenise) angl.

mix

mixdouble /-dabl/

mixdebl (zmiešaná h. so 4 hráčmi) angl. šport.

setball

setbal (rozhodujúca h., lopta, podanie v samostatnej časti športového zápasu, v tenise al. volejbale) angl. šport.

tajbrejk

tiebreak /tajbrejk/ (skrátená h. v tenise pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako h.) angl. šport.

game /gejm/

gem

gém (jedna h. v tenise, úsek setu, pri kt. podáva ten istý hráč) angl. šport.

power-play /paueplej/ (presilová hra bez brankára, s ďalším hráčom, v hokeji) angl. šport.

simultánka (h. jedného šachistu proti viacerým súperom súčasne) lat. šach.

turnaj (stredoveká bojová rytierska h., najmä na koňoch) franc. hist.

futbal (kolektívna h., pri kt. sa kope do lopty, aby sa lopta dostala do súperovej bránky) angl. šport.

soccer /soker/ (angl. označenie európskeho futbalu) angl.

futsal (futbal v uzavretých, zakrytých priestoroch, s upravenými pravidlami) angl. šport.

basketbal /-ked-/ angl. šport.

basket

baskit (h. s loptou vhadzovanou do vysoko upevnených košov) angl. slang.

volejbal (loptová h., pri kt. sa lopta odbíja rukami ponad sieť do poľa súpera) angl. šport.

beach /bíč/

beachvolejbal /bíč-/ (plážový volejbal) angl.

bejzbal

baseball /bejzból/ angl. šport.

hardball /-bol/ (h. s drevenou pálkou a tvrdou loptičkou) angl. šport. zried.

softbal (jednoduchšia forma bejzbalu s mäkšou loptičkou na menšom ihrisku) angl. šport.

handbal (kolektívna loptová h. s 11 hráčmi, hádzaná) angl. šport. zastar.

codeball /koudból/ (h. s loptou hraná medzi štyrmi stenami, amer. hádzaná) angl.

pólo (kolektívna loptová h. vo vode; loptová h. hraná na koňoch s pálkami) ind.-angl. šport.

ragby

rugby /rag-/ (h., pri kt. sa body dosahujú dopravením a položením vajcovitej lopty za základnú čiaru súperovho územia al. kopnutím do hornej časti bránky) angl. šport.

speedball /spídbol/ (amer. loptová h. vytvorená spojením basketbalu, futbalu a ragby) angl. šport.

kroket (h. s drevenou guľou, kt. má hráč prehnať pomocou drevenej paličky 12 bránkami k cieľovému kolíku) angl.-franc.

tenis (h. s loptou odrážanou raketou ponad sieť, hraná 2 al. 4 hráčmi) angl.

paddle tennis /pedl/ (prípravný detský tenis) angl. šport.

squash /skvoš/ (loptová h. pre dvoch hráčov hraná odrážaním malej gumovej loptičky od stien pomocou rakety) angl. šport.

rackets /rekits/ (h., pri kt. sa odráža tvrdá loptička s priemerom 2,5 cm malou raketou o stenu) angl. šport.

pingpong angl.

pinec angl. slang.

table-tennis /tejblte-/ (h. s malou celuloidovou loptičkou odrážanou raketou ponad sieť na stole, hraná 2 al. 4 hráčmi, stolný tenis) angl. šport. zastar.

bedminton (sieťová h. s raketami a košíkovou operenou loptičkou) vl. m. šport.

poona /pú-/ (indián. h. s loptičkou s pierkami) vl. m. šport.

kriket (h. s malou tvrdou koženou loptou odrážanou palicami, pri kt. sa družstvá snažia získať viac prebehnutí medzi bránkami) angl. šport.

fídbal

fied-ball /fídbol/ (h. s pálkou, spojenie kriketu a bejzbalu) angl. šport.

golf (h. s malou tvrdou loptičkou dopravovanou palicou do jamky na trávnatom ihrisku) angl. šport.

minigolf (golf na malom, osobitne upravenom ihrisku) lat. + angl.

curling /kerling/ (h. so zvláštnym kotúčom, kt. má zostať na označenom cieli na ľade) šport.

pétanque /petank/ (h. s ťažkými kovovými guľami hádzanými na jednu malú drevenú guľu) franc.

boccia /bočča/ (h. s guľami, kt. treba umiestniť čo najbližšie k cieľu, malej guľke) tal. šport.

pelota (baskická h. s malou tvrdou loptou zachytávanou a odrážanou od steny do ihriska pomocou košíka lyžicovitého tvaru) špan. a franc. šport.

jai alai /chaj alaj/ (pelota ako stávkový šport v Španielsku, Latinskej Amerike, USA) bask. šport.

ringo (sieťová h., pri kt. si dve mužstvá prehadzujú cez sieť dva gumené krúžky tak, aby ich súper nechytil) angl. šport.

gorodky (rus. ľudová h., hádzanie drevenej tyče tak, aby zrazila drevené valčeky zostavené do rôznych tvarov) rus. šport.

hokej (h., pri kt. sa hráči usilujú palicou dostať puk al. loptu do bránky, hraná na ľade al. na zemi) angl. šport.

bandy

bandyhokej /ben-/ (pozemný hokej s loptičkou) angl. šport.

hokejbal (hokej s loptičkou) angl. šport.

lacrosse /lakros/ (h. kanadského pôvodu podobná pozemnému hokeju s paličkou a loptou) franc.

florbal (hokej v uzavretých zakrytých priestoroch s ľahkou loptou a hokejkami, nie na ľade) angl.

cageball /kejdžból/ (rekreačná h. s veľkou loptou) angl.

bowling /bou-/ (h. s kolkami na parketovej dráhe) angl.

biliard (spoločenská stolová h. s guľami a palicou, tágom) franc.

preferans

preferanc (biliard s piatimi kolkami) franc.

torbala (loptová h. pre nevidiacich) ? šport.

paintball /pejntbal/ (bojová h., v kt. protivníci strieľajú farbiacimi nábojmi, želatínovými guľkami) angl. šport.

pato (jazdecká h. gaučov, latinskoamer. pastierov dobytka, pri kt. jazdci hrajú na dve bránky s koženou loptou) indián.

gymkhána (zábavné jazdecké al. motocyklové hry) ind. šport.

episkyros (starogréc. loptová kopacia h.) gréc. šport.

harpastum (starorím. loptová kopacia h.) gréc.-lat. hist.

nemejské hry (starogréc. šport. hry v behu, zápasení a pod.) vl. m. hist.

istmické hry (starogréc. hry na počesť boha Poseidóna so šport. a umeleckými súťažami) gréc. hist.

juvenílie (starorím. hry mládeže) lat. hist. porovnaj pretekysúťaž 2

hra

hra 2 (zábavná činnosť)

lora tal. kart.

šnaps nem. hovor.

kaláber tal. zastar.

cribbage /kribidž/ (kartová h.) angl.

alager franc.

bakarat

baccarat /baka-/ franc.

farao egypt.-lat.

ferbľa nem. slang.

makao vl. m.

mariáš franc.

poker angl. kart.

ramšľa

ramšeľ (hazardná kartová h.) franc.

skat (nem. kartová h. s 32 kartami pre 3 hráčov) tal.-nem.

kvarteto (detská kartová h.) lat.

bridž (kartová h. pre dve dvojice hráčov) angl.

preferans

preferanc (kartová h. s dôležitou úlohou farieb) franc.

tarok

taroky (kartová h. s 54 listami) tal.

piket

pikety (kartová h. s 32 kartami pre 2 – 4 osoby) franc.

whist /uist/ (kartová h. s 52 kartami pre 4 osoby) angl.

špády (kartová h. s tal. kartami) gréc.-tal. kart.

pasians (kartová h. pre jednu osobu) franc.

žolík

žolíky vl. m.

remy (kartová h. s kartami s obrázkom šaša) angl. kart.

kanasta (kartová h. so žolíkovými kartami) špan.

hazard (h., najmä kartová, založená na náhode) arab.-franc.

vabank (hazardná h. o celý vklad, o všetko) franc.

šach (h. na štvorcovej ploche so 64 poľami striedavo svetlými a tmavými, založená na posúvaní bielych a čiernych figúr podľa určitých pravidiel) perz.

dáma (spoločenská h. na šachovnici s bielymi a čiernymi kameňmi) franc.

ma-čang (čín. spoločenská h. podobná dáme) čín.

go (jap. národná h. s bielymi a čiernymi kameňmi na šachovnici s 361 bodmi) čín.-jap.

lurč (h. s kockami a kameňmi, puf, triktrak) franc.-angl.

halma (spoločenská h., pri kt. sa premiestňujú figúrky do pôvodného postavenia protihráča) gréc.

domino (spoločenská h. s obdĺžnikovými bodkovanými doštičkami) franc.

loto (spoločenská stolná h. s vyťahovaním a obsadzovaním čísel) tal.

mikádo (jap. h. s tenkými tyčinkami) jap.

tamagoči (elektronická h. vo forme virtuálneho domáceho zvieratka, o kt. sa treba starať) jap.

tangram (štvorec rozdelený piatimi čiarami na sedem častí, z kt. sa dajú skladať rôzne obrazce) um.

origami (jap. papierová skladačka) jap.

puzzle /pazl, hovor. pucle/ (detská obrázková skladačka z nepravidelných dielikov) angl.

lego (detská stavebnica s mnohými kombinačnými možnosťami) obch. zn.

piga (detská h. s dreveným, na koncoch špicatým kolíkom) rom. iba sing.

gamesa (počítačová h.) angl. slang.

adventúra (akčná dobrodružná počítačová h. s úlohami a hádankami) angl. slang.

anagram (slovná h., keď nové slovo vznikne premiestnením hlások, prešmyčka) gréc.

logogrif (slovná h., keď sa význam slova mení priberaním al. uberaním písmen) gréc. odb.

rébus (slovná h. naznačujúca hľadané slovo al vetu obrázkami al. písmenami) lat.-franc.

šaráda (slabiková slovná h.) franc.

palindróm (slovná h., slovo al. veta, kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

paragram (slovná h. vznikajúca zámenou al. vypustením písmen) gréc.

melatónia (slovná h. založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc. odb.

kalambúr (slovná h. založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.

aritmogrif (slovná h. založená na nahradení písmen číslicami, číslovka) gréc.

scrable /skrebl/ (dosková hra, pri kt. hráči skladajú slová ako v krížovke) angl.

kvíz (spoločenská h., kde súťažiaci odpovedá na otázky, zábavný program, súťaž s otázkami, hádankami) angl.

lotéria (verejná stávková h., pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.

bingo (lotéria s výhrami v hotovosti) angl.

tombola (lotéria s vecnými výhrami pri spoločenskej zábave) tal.

loto (číselná lotéria) tal.

ruleta (hazardná stávková h., pri kt. guľôčka na otáčajúcej sa doske označuje vyhrávajúce číslo) franc.

petting (ľúbostná h. bez súlože, erotické dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov) angl. psych.

necking /nek-/ (ľúbostná h., erotické dotyky v hornej časti tela) angl. psych.

panem et circenses /pá- -zés/ (chlieb a hry, ako uspokojenie rímskeho ľudu za cisárstva) lat. kniž.

hudba

muzika gréc.-lat. hovor.

melo- gréc. v zlož. sl.

monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.

entrée /antré/ franc. kniž.

intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.

background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.

musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.

musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.

motet

moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.

punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.

skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.

dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.

džez

jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.

blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.

rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.

swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.

cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.

bebop /bí-/

bop

rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.

revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.

soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.

ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.

beat /bít/

bít

big beat /-bít/

bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.

rock /rok/

rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.

soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.

hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol angl. hud.

rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.

džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.

blue beat /blú bít/ angl.

reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.

bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.

disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.

pop angl. hovor.

pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.

technopop gréc. + angl. hud.

techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.

technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.

trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.

jungle /džangl/

drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.

metal

heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.

thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.

punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.

house /haus/

house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.

rap /rep/

rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.

country /kantri/

hip hop

hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.

country music /kantri mjúzik/

country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.

folk

folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.

world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.

oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.

ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.

retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.

revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.

spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.

gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.

pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

hrdina

hrdina 2 (hlavná postava lit. a pod. diela)

figúra (postava v lit. diele) lat.

protagonista (postava lit. diela, hlavná, hrdina) gréc. kniž.

charakter (vyhranená povahová postava) gréc. div.

pierot (komická postava franc. ľudového divadla, komédie) franc.

bajazzo (-jaco) tal. div.

pajác (komická veseloherná postava, šašo) tal.

poličinel

poličinelo

polichinel /-či-/

polichinello /-či-/

pulcinello /-či-/ (šašo v tal. komédii) tal.

harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme) tal. div.

pikaro (h. dobrodružného špan. románu, z okraja spoločnosti, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, šibal, darebák) špan. lit.

Hanswurst (postava drsného ľudového šibala v nem. lit. od 16. st.) nem. lit.

Enšpígel

Eulenspiegel /ojlenšpígel/ (h. nem. zbierky ľudových fígľov, figliar, šibal) nem. vl. m.

intrigán (postava predstavujúca pletkára, čachrára) tal.-franc.

polcinella /-či-/ (postava komornej al. slúžky v starotal. komédii) tal.

kolombína (ženská postava, bystrá slúžka zo stredovekej tal. komédie) tal.

Odyseus (gréc. mýtický h. vynikajúci odvahou a dôvtipom)

Ikaros (gréc. h., kt. sa odvážne vzniesol k slnku a pri páde zahynul) gréc.

Herakles gréc. vl. m.

Herkules (najväčší gréc. mýtický h., syn boha Dia, vynikajúci obrovskou silou) lat. vl. m.

argonaut (gréc. h., účastník výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.

Don Quijote /don kichot/ (h. románu M. de Cervantesa, rytier smutnej postavy)

Hamlet (titulný h. najznámejšej tragédie W. Shakespeara)

Rómeo, Júlia (zamilovaní hrdinovia tragédie W. Shakespeara)

Harpagon (h. Moliérovej komédie Lakomec)

Tartufee /tartüf/ (pokrytecký a prospechársky h. Moliérovej komédie)

Quasimodo /kvazi-/ (h. románu V. Huga Chrám Matky božej v Paríži, škaredý hrbáč s čistým srdcom)

Cyrano /sirano/ (statočný a rojčivý h. hrdinskej komédie E. Rostanda)

Johann Faust (legendárny h. s túžbou po znalostiach a pôžitkoch, kt. ho privádza k upísaniu duše diablovi)

Robinson Crusoe (h. dobrodružného románu D. Defoea o stroskotancovi na opustenom ostrove)

Nasredin (h. tur. anekdôt a ľudového humoru)

Wilhelm Tell (legendárny švajčiarsky hrdina, vynikajúci strelec; h. drámy F. Schillera)

Werther /verter/ (mladý citlivý h. románu J. W. Goetheho)

Drakula (h. hrôzostrašného románu B. Sokera)

Frankenstein /frankenštajn/ (h. hrôzostrašného románu M. Shalleyovej)

Raskoľnikov (h. románu F. M. Dostojevského)

Švejk (h. protivojnového románu J. Haška)

kovboj (h. dobrodružnej literatúry a filmu, pastier dobytka) angl.

terminátor (h. amer. vedecko-fantastických filmov) lat.

Rambo (h. amer. dobrodružných filmov)

James Bond /džejms/ (h. špionážnych dobrodružných filmov)

hmota

hmota 2 (látka na výrobu a pod., surovina)

masa lat.

materiál lat.

kompozit (materiál zložený spojením jednoduchších materiálov) lat. tech.

pasta tal.

krém (polotuhá h. na natieranie, čistenie a pod.; cukrárska al. kuchárska polotuhá h.) franc.

gus

gús (cukrárska al. kuchárska polotuhá h.) nem. kuch. zastar.

nanuk

eskimo (mrazený smotanový krém s čokoládovou polevou) vl. m. potrav.

parfé (mrazený smotanový krém so šľahačkou a ovocím) franc. potrav.

majonéza (ochutený hustý krém zo žĺtkov a z oleja na šaláty) vl. m.-franc.

marcipán (cukrárska mandľová h.) tal.

nugát

nugat (h. z orieškov, mandlí, cukru, tuku) franc. potrav.

plastelína gréc.-nem.

plastilín (modelovacia h. z hliny a prímesí) gréc.-nem. zried.

modulit

modurit (plastická modelovacia h. tuhnúca vo vriacej vode) lat.

porcelán (vypálená h. zložená z kaolínu, zo živca a z minerálnych prísad používaná na riad, plastiky) tal.-nem.

diafánia

litofánia (matný porcelán bez glazúry používaný na priesvitné obrazy) gréc. ker.

biskvit (nepoliaty porcelán bez glazúry) franc.

seladón (orient. porcelán so živicovou olivovozelenou polevou) vl. m. výtv.

porcelit (porcelán používaný na výrobu elektrických kondenzátorov) lat.

šamot (prášková žiaruvzdorná h., drvina zo žiaruvzdorných zemín) tal.-nem.

dinas (stavebná žiaruvzdorná kremičitá h. na klenby a výmurovky pecí) vl. m. ker. hut.

silika (dinas s vápnom) lat. ker.

izolant

izolátor (h. s malou al. nepatrnou vodivosťou, nevodič) tal.-franc. tech.

izolácia (h. zamedzujúca prenikanie tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.

teflex (plastická izolácia na káble) um. chem.

alfol (izolácia z hliníkových fólií) lat. stav.

malta (stavebná h. zo zmesi piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal.

aerocem

aerocement (prevzdušnená cementová malta) gréc. + lat.-angl.

gunit angl.

torkret

torkét (striekaná malta tvoriaca vodotesnú omietku, vrstvu, striekaný betón) lat. stav.

badižón (malta zo sadzí a z kamennej drviny) franc. stav.

betón (stavebná h. zo zmesi štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav.

pórobetón (ľahčený betón s dutinami) gréc. + franc. stav.

siporex (ľahký betón s prídavkom práškového hliníka, plynobetón) vl. m. stav.

termobetón (výplnkový betón s drvinou al. struskou namiesto kameňa) gréc. + franc. stav.

xylolit (stavebná h. na nášľapnú vrstvu bezškárových dlážok a pod.) gréc. stav.

celulóza (h. z dreva používaná ako surovina na výrobu papiera a pod., buničina) lat. chem.

korok (h. z kôry duba rastúceho v Stredozemí používaná na výrobu zátok, podlahových krytín a pod.) špan.-nem.

hobra (mäkká h. lisovaná z drevených vlákien s jemne zrnitým povrchom) nem. skr.

umakart (h. z papiera tvrdeného umelou živicou používaného ako obklad a pod.) um. skr.

ropa (h. z uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej, priemyselná surovina) poľ.

bakelit (umelá vytvrdená plastická h., umelá živica) vl. m. chem.

viskóza (h. z celulózy na výrobu umelých textilných vláken, celofánu a pod.) lat.

lufa (h. na žinenky, vložky do topánok) arab.-franc.

vulkanfíber (umelá h. z drevnej al. bavlnenej celulózy na kufre a pod.) vl. m. + lat.-franc.

vídium (veľmi tvrdá h. na hrany rezacích nástrojov, vrtáky a pod.) um. tech. porovnaj látka 1

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

hlásateľ

hlásateľ 2 (zvestovateľ, šíriteľ)

apoštol (h. myšlienky, učenia, najmä kresťanstva) gréc.-lat.

misionár (h. kresťanstva medzi inovercami, šíriteľ kresťanstva na nových územiach) lat. cirk.

teista (stúpenec filoz.-náb. smeru založeného na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

kacír gréc.-nem.

heretik (h. myšlienok odchylných od oficiálnej kresťanskej viery, bludár) gréc.

mesianista (h. viery v príchod vykupiteľa, kt. zašle boh a kt. prinesie spásu) hebr.-lat. náb.

mystik (h. viery v nadprirodzené sily, nadprirodzený svet) gréc.

pionier (h. nových myšlienok, priekopník) franc. pren.

moralista

moralizátor lat.

mentor (h. prísnych mravov, úzkoprso, prepiato poučujúci z hľadiska mravnosti, mravokárca) vl. m.

reakcionár lat.-franc.

reakčník

konzervatívec (stúpenec odporu proti pokroku, úsilia o obnovu starých pomerov, spiatočník) lat. pejor.

doktrinár (zástanca učenia, sústavy zásad, pravidiel a pod.) lat.

dogmatik gréc.

talmudista (spiatočnícky, nepružný, skostnatený zástanca ustrnulých tvrdení) hebr. pren. pejor. porovnaj puntičkár

irenik (h. mieru, zmierenia) gréc. kniž.

militant (bojový zástanca určitej myšlienky, hnutia) lat. kniž.

militarista (h. zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

rasista (stúpenec teórie o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.

ideológ (h. sústavy myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc.

liberalista

liberál (h. smeru presadzujúceho slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

konzervatívec (h. smeru presadzujúceho voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

voluntarista (h. filoz. smeru považujúceho vôľu za základ bytia al. poznania) lat. filoz.

nihilista (h. záporného vzťahu k hodnotám, popierania všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

solipsista (stúpenec názoru uznávajúceho iba existenciu subjektu, vlastného vedomia, vlastného Ja) lat. filoz.

nudista

naturista (h. kultu nahoty) lat.

eurooptimista (h. kladného postoja k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.

euroskeptik (h. záporného postoja k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ. porovnaj šíriteľpríslušník

hodnota

hodnota 1 (meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia, cena, význam)

minimum (najmenšia možná h.) lat.

maximum (najväčšia možná h.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia h.) lat. kniž. a odb.

inferiorita (nižšia h.) lat. kniž.

superiorita (vyššia h.) lat. kniž.

extrém (krajná, hraničná h.) lat. odb.

bagateľ (veľmi malá, nepatrná h. al. cena) tal.-franc. hovor.

aproximácia (približná h., priblíženie, približovanie, približnosť) lat. kniž. mat.

valér (estetická h., v umení) franc. kniž. a odb.

ekvivalent (rovnaká, zodpovedajúca h., tovar, kt. vyjadruje hodnotu iného tovaru) lat. ekon.

kurz (h. peňazí a cenných papierov) lat.-franc. peňaž.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.

nominále lat. ekon.

nominál (menovitá h. cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.

al pari tal.

au pair /o pér/ franc.

pari (h. cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová h. kryje) tal. fin. obch.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

ad valorem (podľa h., ceny) lat. ekon.

pretium affectionis /préci- -kcio-/ (citová h. prikladaná niečomu na základe osobných citových dôvodov) lat. kniž.

hovoriť

komunikovať (doruzumievať sa, oznamovať, byť v spojení) lat.

formulovať (vyjadrovať slovne, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.

konštatovať (vyjadrovať, potvrdzovať, oznamovať zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.

verbalizovať (vyjadrovať slovami, rozprávať) lat. kniž.

artikulovať (h. a článkovať pritom hlásky lingv. fon.; jasne, zreteľne, dôrazne vyjadrovať, vyslovovať kniž.) lat.

skandovať (h., prednášať rytmicky a dôrazne) lat.

recitovať

deklamovať (umelecky prednášať lit. dielo) lat.

kecať čes. slang. subšt.

h. do luftu nem. hovor.

pindať (h., najmä nezmyselne, veľa a zbytočne, tárať, drístať, trepať) vl. m. vulg.

handrkovať

handrboliť (h. nezrozumiteľne, rýchlo al. cudzím jazykom) nem. hovor. expr.

pindať (bezočivo h., odvrávať, papuľovať) vl. m. vulg.

reprodukovať (vyjadrovať, podávať slovami, opakovať, slovami niečo prežité, počuté) lat.

duplikovať (dôrazne h., opakovať, pripomínať, zdôrazňovať) lat.

papagájovať (netvorivo h., opakovať cudzie myšlienky) arab.-lat. expr. pejor.

pózovať (h. strojene) franc. pren. expr.

ironizovať (posmešne h., vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, zosmiešňovať) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky h., vysmievať sa, zosmiešňovať) lat.

teoretizovať (h. jalovo, bezobsažne, učene) gréc.

mondokovať

monďokovať (h. po maď.) maď. hovor. zastar. pejor.

parentovať (h., rečniť na pohrebe, smútočnej rozlúčke, o evanjelickom kňazovi) lat.

telefonovať (h, dorozumievať sa prostredníctvom telefónu, volať) gréc.

relata refero /-lá-/ (hovorím, rozprávam, opakujem iba to, čo som počul) lat. kniž.

declamando /dekla-/ (zreteľne, presne článkovať, viac h. ako spievať) tal. hud. porovnaj rozprávať sa

hudobník

muzikant lat.-nem. hovor.

muzikus lat. zastar.

fidlikant

fidlikár (h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach) nem. pejor.

interpret (umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák) lat.

frontman /-men/ (vedúci h. hud. skupiny) angl.

majster (vynikajúci umelec) lat.-nem.

maestro (vynikajúci umelec, najmä h.) tal. kniž.

lavutár (h. v rómskom prostredí) cig.

virtuóz (umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.

inštrumentalista (umelec hrajúci na hud. nástroji) lat.

sólista (h. hrajúci sám) tal.

filharmonik (h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri) gréc.

komponista (skladateľ, tvorca hud. diel) lat.

symfonik (skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc.

kapelník (h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor) tal.

dirigent (h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster) lat. hud.

šéfdirigent (hlavný, vedúci dirigent) franc. + lat. hud.

korepetítor (h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním) lat.

violinista (huslista) tal. kniž. zastar.

primárius (prvý huslista v komornom súbore) lat. hud.

primáš (prvý huslista v ľudovej hudbe) lat. hovor.

sekundista (druhý huslista) lat. hud.

kontráš (druhý huslista v ľudovej hudbe) lat.-maď.

klavirista lat.-franc.

pianista (hráč na klavíri) tal. hovor.

kantor (spevák a organista v kostole) lat.

tambor

tambur (bubeník pri voj. pechote) arab.-franc. voj. hist.

džezista

jazzista /dže-/

džezmen

jazzman /džezmen/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez) angl.

soulman /-men/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul) angl. hud.

rocker /rok-/

roker (h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov) angl. hud.

hitmaker /-mejker/ (umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.

Orfeus (očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)

igric (stredoveký spevák a h.) slovan. hist.

jokulátor (stredoveký spevák a h., herec, vtipkár) lat. hist.

spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák) nem. hist. porovnaj spevák

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 178. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.