Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
výborný
výborný
betálny
franc.?
slang.
elitný
(vyberaný, výlučný, výnimočný)
franc.
senzačný
franc.
hovor. expr.
senzi
senza
(skvelý, ohromný, úžasný)
franc.
subšt.
klasický
(dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený)
lat.
kabinetný
(dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý)
franc.
brilantný
(znamenitý, skvelý, oslňujúci)
franc.
bravúrny
(dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý)
franc.
fantastický
(vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný)
gréc.
hovor. expr.
bombový
(úspešný, senzačný)
tal.
ideálny
(dokonalý, vzorný, bezchybný)
gréc.-lat.
perfektný
lat.
perfekt
perfektoš
perfiš
lat.
hovor.
absolútny
lat.
suverénny
(dokonalý, bezchybný, vynikajúci)
franc.
s. víťaz
exportný
(vynikajúci, prvotriedny, skvelý)
lat.-angl.
pren. expr.
e. tovar, výkon
geniálny
(vynikajúci, výnimočný, vrcholný)
lat.
kongeniálny
(rovnako nadaný, vynikajúci)
lat.
majstrovský
lat.-nem.
virtuózny
(vynikajúci, znamenitý, dokonalý)
tal.
kapitálny
lat.
expr.
klasa
lat.
luminózny
(znamenitý, vynikajúci)
lat.
kniž. pren.
kolosálny
(vynikajúci, znamenitý, úžasný)
gréc.-franc.
fenomenálny
(vynikajúci, neobyčajný, výnimočný)
gréc.
fascinujúci
(úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci)
lat.
fulminantný
(vynikajúci, oslňujúci, skvelý)
lat.
kniž.
fulgentný
(žiarivý, oslňujúci, skvelý)
lat.
kniž.
prominentný
(vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný)
lat.
eminentný
(vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný)
lat.
kniž.
eklatantný
franc.
kniž.
excelentný
lat.
kniž.
famózny
lat.
kniž. al. hovor.
ligový
(vynikajúci, skvelý)
tal.
pren. expr.
exhibičný
(ukážkový)
lat.
príma
lat.
hovor.
primisima
tal.
prima primisima
(vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný)
tal.
hovor.
top
(vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný)
angl.
top-
(vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný)
angl.
v zlož. sl.
tip-top
tiptop
(vynikajúci, skvelý, dokonalý)
angl.
hovor.
super
lat.-nem.
hovor.
super-
lat.
v zlož. sl.
crack
/krek/
(vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný)
angl.
slang.
proeminentný
lat.
kniž.
faha
fasa
?
slang.
origoš
lat.
slang.
špica
špicový
(vynikajúci)
nem.
slang.
cool
/kúl/
(úžasný, skvelý, pohodový)
angl.
slang.
par excellence
/parekseláns/
(vynikajúci)
franc.
kniž.
odborník p. e.
non plus ultra
(skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný)
lat.
kniž.
puncovaný
(prvotriedny)
nem.
hovor.
skvelý
skvelý
fantastický
(obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený)
gréc.
hovor. expr.
bravúrny
(dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý)
franc.
brilantný
(znamenitý, oslňujúci)
franc.
splendidný
(prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný)
lať.
kniž. zastar.
eklatantný
franc.
kniž.
excelentný
lat.
kniž.
famózny
lat.
kniž. al. hovor.
ligový
(vynikajúci)
tal.
pren. expr.
fulminantný
(vynikajúci, oslňujúci)
lat.
kniž.
fulgentný
(žiarivý, oslňujúci)
lat.
kniž.
exportný
(vynikajúci, prvotriedny)
lat.-angl.
pren. expr.
e. tovar, výkon
super
lat.-nem.
hovor.
super-
lat.
v zlož. sl.
crack
/krek/
(vynikajúci, prvotriedny, výnimočný)
angl.
slang.
príma
lat.
hovor.
primisima
tal.
prima primisima
(vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný)
tal.
hovor.
senzačný
franc.
hovor. expr.
senzi
senza
(ohromný, úžasný)
franc.
subšt.
bombový
(úspešný, senzačný)
tal.
tip-top
tiptop
(vynikajúci, dokonalý)
angl.
hovor.
non plus ultra
(neprekonateľný, nepredstihnuteľný)
lat.
kniž.
cool
/kúl/
(výborný, úžasný, pohodový)
angl.
slang.
porovnaj
výborný
príjemný
príjemný
zamatový
franc.
z. hlas
sympatický
(vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý)
gréc.
fajn
(dobrý, pekný)
nem. hovor.
príma
lat. hovor.
primisima
tal.
prima primisima
(výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný)
tal.
hovor.
optimistický
(nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky)
lat.
eolský
(jemný, ľúbezný, lahodný)
gréc. vl. m.
bás.
eu-
(dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný)
gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci
/úti- kum -cí/
(užitočné spojiť s príjemným, sladkým)
lat. kniž.
maľba
maľba
1
(maľovanie)
akvarel
(m. vodovými farbami)
tal. výtv.
kvaš
gvaš
(m. vodovými farbami zmiešanými s krycou bielobou, 19. st.)
franc.
tempera
(maliarska technika používajúca rýchloschnúce krycie farby rozpustné vo vode)
tal. výtv.
pastel
(technika maľovania farebnými kriedami na plátno al. papier)
tal. výtv.
impasto
(m. farbami, najmä temperovými, pod olejomaľbu v silnej vrstve)
tal. výtv.
pastóznosť
(husté nanášanie farieb v olejomaľbe)
tal. výtv.
alla prima
/prí-/
(m. bez podmalieb, t. j. postupného prekrývania farebných vrstiev)
tal. výtv.
alfresco
/-sko/
al fresco
/-sko/
freska
(nástenná m. na čerstvú, mokrú omietku)
tal. výtv.
al secco
/-ko/
(nástenná m. na suchej omietke)
tal. výtv.
frescosecco
/-koseko/
(zmiešaná nástenná m.)
tal. výtv.
stereochrómia
(technika nástennej m. spočívajúca v pravidelnom rozotieraní farby)
gréc. výtv.
sgrafito
/zgra-/
(technika nástennej výzdoby vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby)
tal. výtv.
dekalk
(odkrytie časti vrchnej vrstvy maľby)
franc. výtv.
eglomizovanie
(ozdobovanie skla na spodnej strane kresbou, maľbou al. kovovou fóliou)
franc. vl. m.
grisaille
/-zaj-/
(m. sivou farbou na sivý podklad, napodobňujúca reliéf)
franc.
sfumato
(šerosvitná m. s mäkkým neurčitým polotieňom, rozplývavými obrysmi)
tal.
výtv.
chiaroscuro
/kiaroskúro/
tal.
clair-obsucure
/klér opskür/
tal.-franc.
camaieu
/kamajé/
franc. výtv.
tenebrizmus
(šero na obraze dosahované rôznymi maliarskymi al. grafickými technikami, šerosvit, polosvit, tmavosvit)
lat.-franc.
výtv.
koloristika
kolorizmus
(m. s uprednostnením použitia farieb pred kresbou)
tal.
lavírovanie
(maliarska technika, kt. sa kresbe dodáva hĺbka, rozotieranie, rozmývanie obrysových línií kresby domäkka)
franc.-nem.
tupovanie
(nanášanie vrstvy farby štetkou, štetcom, hubkou a pod. v reštaurátorstve)
nem. výtv.
enkaustika
(antická maliarska technika, nanášanie farieb rozpustených vo vosku)
gréc. výtv.
informel
(m. vznikajúca spontánne a odmietajúca pravidlá, zásady, od 1945)
lat.-franc.
lubok
(výrazne farebná rus. ľudová m.)
rus.
výtv.
luminizmus
(maliarska technika pracujúca so svetlom ako tvárnym prvkom)
lat. výtv.
dripping
/draj-/
(voľné striekanie a stekanie farieb na plátne)
angl.
vzdialenosť
vzdialenosť
dištancia
lat.
dištanc
(odstup)
lat.
hovor.
akčný rádius
(v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet)
lat.
odb.
kóta
(v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu)
franc.
geod.
elongácia
(uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka)
lat.
astron.
interkolumnium
(v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie)
lat.
archit.
marža
(v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode)
franc.
lod.
menzúra
(predpísaná v. súperov v šerme)
lat.
šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima
(prvý tón)
sekunda
(druhý tón)
tercia
(tretí tón)
kvarta
(štvrtý tón)
kvinta
(piaty tón)
sexta
(šiesty tón)
septima
(siedmy tón)
oktáva
(ôsmy tón)
nóna
(deviaty tón)
decima
(desiaty tón)
undecima
(jedenásty tón)
duodecima
(dvanásty tón)
lat.
hud.
interval
interval
lat.
interval dvoch tónov
prima
(prvý tón)
sekunda
(druhý tón)
tercia
(tretí tón)
kvarta
(štvrtý tón)
kvinta
(piaty tón)
sexta
(šiesty tón)
septima
(siedmy tón)
oktáva
(ôsmy tón)
nóna
(deviaty tón)
decima
(desiaty tón)
undecima
(jedenásty tón)
duodecima
(dvanásty tón)
lat. hud.
postavenie
postavenie
1
(rozmiestnenie, poloha)
štelung
nem.
voj. slang.
situácia
(poloha, umiestnenie vo vzťahu k času)
lat.
pozícia
(poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu)
lat.
lokalizácia
(umiestnenie, určenie miesta)
lat.
lokácia
(umiestnenie v priestore al. čase)
lat.
odb.
in situ
(vo svojej polohe)
lat.
kniž.
orientácia
(p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany)
lat.-franc.
kolokabilita
(umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore)
lat.
interpozícia
(p. medzi dvoma časťami)
lat.
odb.
opozícia
(protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie)
lat.
odb.
superpozícia
(p., umiestnenie, uloženie nad niečím)
lat.
kniž. a odb.
antepozícia
(p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím)
lat.
odb.
postpozícia
(p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím)
lat.
odb.
retropozícia
(p., umiestnenie, uloženie vzadu)
lat.
lek.
dystopia
(nesprávna poloha, uloženie orgánu)
gréc.
lek.
heterotaxa
heterotaxia
(p. orgánu na nesprávnej strane)
gréc.
biol.
interpozícia
(nenormálne uloženie orgánu medzi iné)
lat.
anat.
ektopia
gréc.
lek.
protrúzia
(poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha)
lat.
lek.
dextrokardia
(p. srdca vpravo)
lat. + gréc.
lek.
sinistrokardia
(p. srdca vľavo, normálna poloha)
lat. + gréc.
lek.
kontraktúra
(trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti)
lat.
lek.
ortofória
(správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu)
gréc.
lek.
exoftalmus
(vysunutie oka z očnice)
gréc.
lek.
syntopia
(p. tela voči okoliu)
gréc.
anat. lek.
juxtapozícia
(položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch)
lat.
odb.
centralita
(p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny)
lat.
konštelácia
(p., zoskupenie nebeských telies)
lat.
astron.
aspekt
(významné p. nebeského telesa na oblohe)
lat.
astron.
konjunkcia
(stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º)
lat.
astron.
opozícia
(vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred)
lat.
astron.
kvadratúra
(vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.)
lat.
astron.
efemerida
(vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy)
gréc.
astron.
horoskop
(p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud)
gréc.
fix
(skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem)
lat.
let.
ofsajd
(p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch)
angl.
šport.
palpost
(palebné p.)
rus.
voj. slang.
príma
(p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt)
lat.
šport.
sekonda
(p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt)
franc.
šport.
neutrál
(pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla)
lat.
hovor.
stupeň
stupeň
2
(miera, úroveň)
rang
angl.
odb.
niveau
/nivó/
(úroveň)
franc.
odb. a kniž.
dimenzia
(rozmer, miera, rozsah)
lat.
grád
(s. alkoholu v nápoji)
lat.
hovor.
pari passu
(v rovnakom stupni, v rovnakej miere)
lat.
kniž.
tempo
(s. rýchlosti)
tal.
intenzita
(s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti)
lat.
swing
(rytmická intenzita džezu)
angl.
hud.
príma
(s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky)
lat.
hud.
tonika
(prvý, základný s. v stupnici)
gréc.-tal.
tonus
(trvalý s. napätia živého tkaniva)
gréc.-lat.
biol.
formácia
(s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi)
lat.
marx.
kultúra
(súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti)
lat.
civilizácia
(s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti)
lat.
primitivizmus
primitívnosť
lat.
primitivita
(nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť)
lat.
zried.
debilita
debilnosť
(najľahší s. slabomyseľnosti)
lat.
imbecilita
imbecilnosť
(stredný s. slabomyseľnosti)
lat.
lek.
idiotia
/-cia/
idiocia
idiotizmus
(najťažší s. slabomyseľnosti)
lat.
lek. psych.
kiu
kjú
(žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate)
jap.
dan
(majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate)
jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív
(prvý s.)
lat.
lingv.
komparatív
(druhý s.)
lat.
lingv.
superlatív
(tretí s.)
lat.
lingv.
elatív
(s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý)
lat.
lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant
(3 body)
franc.
diamant
(4 body)
franc. + gréc.
polygr.
perl
(5 bodov)
lat.
polygr.
nonpareille
/-rej/
(6 bodov)
franc.
polygr.
kolonel
(7 bodov)
nem.
polygr.
petit
(8 bodov)
franc.
borgis
(9 bodov)
román.
polygr.
garmond
(10 bodov)
vl. m.
polygr.
breviár
(11 bodov)
lat.
polygr.
cicero
(12 bodov)
lat.
polygr.
tercia
(16 bodov)
lat.
polygr.
parangón
(18 bodov)
gréc.
polygr.
text
(20 bodov)
lat.
polygr.
porovnaj
úroveň
miera 1
hodnosť
dobre
dobre
bene
lat.
príma
(vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne, príjemne)
lat. hovor.
fajn
fajne
(príjemne, pekne)
nem. hovor.
super
(vynikajúco, skvelo, prvotriedne, výnimočne)
lat.-nem.
hovor.
bravo
bravó
(výborne, znamenite, skvelo)
tal.
akurátne
akurát
(primerane, zodpovedajúco, náležite, vhodne, úmerne, príslušne, zhodne, súhlasne)
lat. hovor.
recte
/rek-/
lat. kniž.
richtig!
(správne)
nem. hovor.
recte bene
/rek-/
(správne, náležite, vhodne)
tal.
kniž.
all right
/olrájt/
o. k.
O. K.
/oukej/
okej
(v poriadku, súhlasím)
angl.
skr. hovor.
lege artis
/lé-/
(odborne správne, podľa zákona, podľa pravidiel)
lat. kniž.
recta via
/rekta/
(správne, vhodne, rovnou cestou)
lat. kniž.
eu-
(príjemne, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene)
gréc.
v zlož. sl.
porovnaj
dobrý
príjemne
príjemne
fajn
fajne
(dobre, pekne)
nem. hovor.
bene
lat.
príma
(dobre, vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne)
lat. hovor.
eu-
(dobre, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene)
gréc.
v zlož. sl.
porovnaj
príjemný
kryt
kryt
2
(úkryt)
príma
(vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.)
lat.
šport.
sekonda
(spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.)
franc.
šport.
porovnaj
úkryt
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.