ciachovadlo
(prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka)
nem.
siréna
(z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka)
gréc. vl. m.
eidofor
/ej-/
(z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu)
gréc.
stroboskop
(prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka)
gréc.
tónoskop
(prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu)
gréc.fon.
mixér
(z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov)
angl.
anténa
(z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn)
lat.-franc.ozn.tech.
monitor
(z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.)
lat.
tachogenerátor
(generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd)
gréc. + lat.eltech.
kvantový generátor
(generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach)
lat.
solarimeter
(prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia)
lat. + gréc.geofyz.
reflektor
(z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia)
lat.
senzor
(z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač)
lat.fyz.
konektor
(z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka)
lat.eltech.
port
(vstupný al. výstupný konektor)
angl.výp. tech.
elektrónka
(banka s elektródami na riadenie toku elektrónov)
gréc.eltech.
dióda
(elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami)
gréc.eltech.
pluviograf
(prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer)
lat. + gréc.meteor.
chionograf
(zrážkomer na tuhé zrážky, sneh)
gréc.meteor.
totalizátor
(zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok)
lat.meteor.
ombrograf
(prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok)
gréc.meteor.
drozograf
(prístroj na meranie množstva rosy, rosomer)
gréc.
hygrostat
(z. na udržiavanie stálej vlhkosti)
gréc.
eupateoskop
(prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia)
gréc.fyz.
frigorimeter
(prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia)
lat. + gréc.tech.
psofometer
(prístroj na meranie sily hluku, hlukomer)
gréc.tech.
impinger
(prístroj na meranie prašnosti, prachomer)
angl.
klinometer
(prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer)
gréc.
eklimeter
(prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu)
gréc.geod.
variometer
(prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme)
lat. + gréc.
pasimeter
(prístroj na meranie vnútorných rozmerov)
gréc.tech.
boroskop
(prístroj na kontrolu vnútorných povrchov)
gréc.opt.
teodolit
(optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov)
gréc.geod.
tachymeter
(teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností)
gréc.geod.
goniometer
(prístroj na meranie uhlov, uhlomer)
gréc.
astroláb
(z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku)
gréc.geod.
kvadrant
(z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku)
lat.
buzola
(z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu)
tal.geod.
astroláb
(prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku)
gréc.astron. geod.
kompas
(prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky)
tal.-franc.
gyrokompas
(kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou)
gréc.tech.
rádiokompas
(kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici)
lat. + tal.
sextant
(prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy)
lat.geol. astron.
gnómon
(najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.)
gréc.astron.
cirkumzenitál
(prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy)
lat. + arab.astron.
oktant
(starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.)
lat.
triquertum
/-kve-/
(staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností)
lat.astron.
teleran
(radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti)
angl.let.
gyroskop
(zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont)
gréc.tech.
odograf
(vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla)
gréc.let.
sonar
(z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn)
angl.skr. lod.
protraktor
(navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy)
lat.námor.
lokátor
(prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov)
lat.tech.
noktovízia
(z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla)
lat.tech.
katalyzátor
(z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut)
gréc.
karburátor
(z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory)
franc.tech.
štartér
(z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.)
angl.
akcelerátor
(z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn)
lat.
diferenciál
(z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod)
lat.stroj.
linka
(z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.)
lat.-nem.tech.
trasportér
(z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník)
lat.-franc.tech.
konvejer
(z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník)
angl.tech.
elevátor
(z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník)
lat.tech.
redler
(z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty)
vl. m.tech.
elfa
(z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom)
um. tech.
paletizátor
(z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi)
tal.-franc.dopr.
trópus
(básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka)
gréc.-lat.
metafora
(prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti)
gréc.
metonýmia
(prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti)
gréc.
synekdocha
(označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak)
gréc.
vestibul
(veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana)
lat.
habitácia
(miesto na ubytovanie, obydlie)
lat. zastar.
kabína
(malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb)
franc.
box
(oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie)
angl.
separé
(menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.)
franc. hovor.
diatyron
(krytý p. pred vstupom do budovy)
gréc. archit.
šachta
(vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.)
nem. stav.
íván
(zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra)
perz. archit.
pódium
(vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia)
gréc.-lat.
tribúna
(vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.)
lat.
kruchta
(vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište)
gréc.-nem.
porovnaj
chodba
oratórium
(kňazský chór v kláštorných kostoloch)
lat. archit.
sakrárium
(miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety)
lat. cirk.
kaplnka
(menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme)
lat.-nem.
oratórium
(oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole)
lat. archit.
klauzúra
(uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom)
lat.
tabernákulum
(výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly)
lat. zried.
diakonikon
(p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória)
gréc. archit.
prothesis
/-tez-/
(p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória)
gréc. archit.
sedília
(výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch)
lat. archit.
armárium
(nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí)
lat. cirk.
mihráb
(výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu)
arab. archit.
bema
(vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch)
gréc. archit.
proviant
(potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.)
lat.-tal.
merinda
(j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla)
franc.-nem.hovor. zastar.
aprovizácia
(potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami)
lat.zastar. kniž.
vegetabílie
(potraviny rastlinného pôvodu)
lat.kniž. a odb.
table d’hôte
/-bl dót/
(jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu)
franc. potrav.
šalát
(j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené)
tal.
griláda
(j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla)
franc. kuch.
konzerva
(trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale)
franc.-nem.
roláda
(j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou)
franc.
apoftegma
(stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma)
gréc.
gnóma
(výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením)
gréc. kniž.
sentencia
(stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu)
lat. kniž.
maxima
(krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu)
lat. kniž.
adespoton
(drobné d. od neznámeho autora)
gréc. lit.
parabola
(kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo)
gréc. lit.
satira
(d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti)
lat. lit.
pamflet
(ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis)
vl. m.-angl.
autograf
(d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis)
gréc.
écriture
/ekritür/
(d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis)
franc. lit.
trikot
(horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko)
franc. franc.
top
(vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.)
angl.
tóga
(starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok)
lat.
praetexta
/pre-/
(tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi)
lat.
paenula
/pé-/
(starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou)
lat.hist.
obsesia
(duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť)
lek.
katatýmia
(duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť)
gréc.lek.
psychóza
(duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti)
gréc.lek.
parafrénia
(duševná p. s bludmi a halucináciami)
gréc.lek.
psychogénia
(duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami)
gréc.lek.
autizmus
(duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)
lek.
katatónia
(duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť)
gréc.psych.
hypochondria
(duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu)
gréc.lek.
patomímia
(duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby)
gréc.lek. psych.
finále
(záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby)
tal.
epilóg
(záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra)
gréc.
parabáza
(č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor)
gréc. lit.
akroterion
(antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa)
gréc.archit.
panoplia
(nástenná o. z rytierskej výzbroje)
gréc.
kanel
(žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch)
franc.odb.
droléria
(ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach)
franc.archit.
filigrán
(výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe)
lat.