Výsledky vyhľadávania

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)

inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.

ovoda (materská š.) maď. zastar.

gymnázium gréc.

gymko

gympel

gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.

reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.

lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.

konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.

univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.

technika (technická vysoká š.) gréc.

polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.

pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, matka živiteľka) lat. kniž.

preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.

polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.

elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.

trívium

triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.

normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.

kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.

technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.

public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.

grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.

high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.

teológia (bohoslovecká š.) gréc.

seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.

mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.

madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.

medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.

Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.

gymnasion

gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

ríša

ríša 1 (veľký štátny útvar)

impérium (veľká r., veľmoc) lat.

imperium Romanum (rím. r., jej územie) lat.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše za raného cisárstva) lat. hist.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá r. rím., 962 –1806) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská r.) lat.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická, tzv. tretia r.) nem. pejor. porovnaj štát

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)

-kracia gréc. v zlož. sl.

trón gréc.

prestol gréc. kniž.

komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.

hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.

demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.

republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

etnokracia (v. nacionalistov) gréc.

gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.

gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.

byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.

eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.

technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.

nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.

xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.

ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.

klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.

hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.

teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.

meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.

oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.

gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.

komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.

monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.

monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.

aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.

plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.

timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.

gamonalizmus gréc.

kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.

totalizmus

totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.

absolutizmus lat.

autokracia

autokratizmus

satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.

despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.

despotizmus gréc.

diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.

tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.

tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.

dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.

cárizmus

samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.

terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.

fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.

komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.

polyarchia lat. kniž.

polykracia (v. viacerých osôb) gréc.

synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.

biarchia (dvojvláda) gréc.

diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.

duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.

triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.

chunta

junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.

imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.

interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.

cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.

politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.

Porta

Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.

signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.

Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.

pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.

direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.

dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.

sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

samovláda

mokracia (s. jednej osoby) gréc.

absolutizmus lat.

autokracia

autokratizmus gréc.

satrapizmus (neobmedzená, teda aj zákonodarná vláda jednej osoby, t.j. panovníka, krutovláda) gréc.

despotizmus gréc.

diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.

tyrania (krutá, utláčateľská s., hrôzovláda; v starom Grécku hist.) gréc.

despocia (s. v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.

principát (s. v starom Ríme za raného cisárstva) lat. hist.

dominát (s. v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (s. sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.

cárizmus rus.

samoderžavie (s. v Rusku) rus. hist.

štát

štát lat.

res publica /rés públika/ lat.

impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.

monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.

cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.

republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.

vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.

totalita

totalitarizmus

totalizmus lat. polit.

totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.

Absurdistan

absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.

erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.

offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.

état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.

polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.

politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.

civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.

imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.

Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.

džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.

Sojúz

Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.

Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.

uncle Sam /ankl/

strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.

Dixie /dixi/

Dixieland

dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.

frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.

anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.

domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.

Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., dedičstvo svätého Petra) lat. hist.

l’état c’est moi /leta se moa/ (š. som ja, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

brána

porta (dvere, vstup) lat. zastar. a odb.

kapura (vráta) maď. nár.

poterna (tajná výpadová b. do predného opevnenia v pevnosti) franc. voj.

dipylón (dvojitá b. s pilierom v strede) gréc. archit.

propyleje (monumentálna vstupná samostatná b. v podobe prelomenej steny) gréc. archit. pomn.

tetrapylón (štvorstĺpová b. na hlavnej križovatke v starorím. mestách) gréc. archit.

fortňa

forteň (b. pre chodcov v kláštoroch, v opevnení) nem. zastar.

pailu

pailou (voľne stojaca b. s jedným al. viacerými priechodmi, postavená na počesť zaslúžilých osôb, v čín. architektúre) čín. archit.

torana (kamenná monumentálna slávnostná zdobená, do ind. chrámu) sanskrit archit.

tori

torii (jap. drevená al. kamenná voľná vstupná b. do svätyne) jap. archit.

báb

bab (b. na Blízkom východe) arab.

turniket (zariadenie na vpúšťanie návštevníkov po jednom) franc.

Hannibal ante portas (Hannibal pred bránami = nepriateľ nablízku, v bezprostrednej blízkosti) lat. hist. porovnaj opevnenie

čiapka

rádionka

rádiovka (mäkká plochá okrúhla č. bez striešky, štítka so stopkou) lat. hovor.

baret

baretka (mäkká plochá okrúhla al. štvorcová č. bez striešky) franc.

debilka (pletená zimná č. s prevráteným okrajom a brmbolcom) lat. slang.

ušianka (zimná č. s výložkami, najmä kožušinovými, chránidlami na uši) rus.

papacha (vysoká teplá kožušinová č., baranica rus. typu) turk.-rus.

šiltovka (č. so štítkom,tienidlom, strieškou) nem. hovor.

džokejka (šiltovka nosená dostihovými jazdcami) angl.

brigadírka (plochá šiltovka, najmä voj.) franc. hovor.

furážka (rus. šiltovka, súčasť uniformy, kroja) rus.

baseballka /bejzbol-/

bejzbalka (č. podobná č. hráčov bejzbalu) angl.

matrózka (námornícka č.) nem. hovor. zastar.

aksamietka (č. zo zamatu) gréc. zastar.

bašlik

bašlík (zimná č. prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku, kapucňa s dlhými koncami) turk.-rus.

kukla (prikrývka hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.

pileolus (hodvábna okrúhla č. katolíckych duchovných) lat.

solideo (okrúhla čiapočka vyšších katolíckych hodnostárov) lat. cirk.

biret (bohoslužobná plochá č. katolíckych kňazov vystužená priečnymi rebrami) lat.-tal.

mitra gréc.

infula (orient. prikrývka hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná prikrývka hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých) lat. cirk.

tiara (prikrývka hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá koruna, kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.

konfederátka (štvorrohá poľ. č.) lat.-poľ.

kučma (maď. kožušinová č., baranica) maď. zastar.

jarmulka (zamatová žid. č.) poľ. + hebr.

frýgická č. (kužeľovitá č. nosená počas Franc. revolúcie, s horným cípom prehnutým dopredu) vl. m. hist.

ťubatejka (stredoázijská pestro vyšívaná č., najmä okrúhla) turk.-rus.

fez (orient. plstená č. tvaru zrezaného kužeľa) vl. m.

tarbuš

tarbúš (fez, najmä červený) arab. zried.

turban (mužská orient. prikrývka hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.

ihrám (prikrývka hlavy ind. žien) arab.

pileus (plstená č. bez okraja dávaná v staroveku prepusteným otrokom) lat. hist.

hennin /enen/ (dámska prikrývka hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.

toka (č. ozdobená perami, v heraldike) franc.

kalpak

kolpak (vysoká kožušinová č. používaná jazdectvom) tur.

kadetka (vysoká tvrdá č., súčasť voj. uniformy) franc. hovor. zastar.

helma

helmica (ochranná prikrývka hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.

čákov (č. podobná voj. prilbe) ? porovnaj klobúkprilba

topánka

pantofľa (ľahká domáca obuv bez opätku) tal.-nem. expr.

papuča (ľahká domáca obuv bez opätku; teplá plstená t. s prešívanou podošvou) perz.-tur.

sliper (nízka domáca obuv bez šnurovania a zapínanania) angl.

štekle (dámske topánky s vysokým opätkom) nem. slang.

štulpne (vysoké topánky s vyhrnutým horným okrajom) nem. hist.

kanada (vysoká šnurovacia t.) vl. m.

galoša (vrchná gumová obuv používaná na topánky ako ochrana pred vlhkom, prezuvka) franc.

plimzolka (lacná gumená plátená t.) vl. m. hovor.

semiška (t. z mäkkej nehladenej kože al. jej napodobeniny s drsným povrchom) orient.-nem.

kapec (vysoká súkenná t.)

valenky (plstené nešité kapce) rus.

meltonky (vysoké zimné topánky) angl.

baganča (ťažká voj. al. pracovná obuv) maď.

trampka (plátená šport. t. po členky) angl.

vibramka (šport. t. s ryhovanou gumovou podrážkou) vl. m.

kecka (nižšia plátená šnurovacia šport. t., trampka) angl.-čes. slang.

teniska (ľahká plátená šport. t.) angl.

tretra (šport. t. s klincami a pod. na podrážke) nem.

cúgovka (t. bez šnurovania s gumeno-plátenou vložkou na boku) nem. zastar.

mokasín

mokasína

mokasínka (ľahká mäkká indiánska t.; t. s nízkymi podpätkami a bez šnurovania) indián.

sandál (staroveká obuv pripevňovaná na nuhu remienkami hist.; ľahká letná obuv s remienkami) gréc.

kristusky (remienkové sandále) vl. m.

opánka (ľahká t. sťahovaná remienkami cez priehlavok) srb.chorv.

koturn (t. s vysokou drevenou podrážkou používaná v antickom divadle) gréc.

calceus /kal-/ (vysoké kožené stredoveké topánky na remienok nad kotníkom) lat.

lapte (lykové krpce v Rusku) rus.

bufa (ťažká teplá t.) franc.-poľ. porovnaj čižma

náhlenie, náhlivosť

kvalt nem. slang.

gvalt nem. hovor.

fofr nem. slang.

virvar (chvat, zhon, náhlivosť, náhlenie) nem. expr.

galop (chvat, náhlenie, vysoká rýchlosť) franc. pren. expr.

tumult (chvat, zhon, ruch) lat. hovor. expr.

tempo (veľká rýchlosť, rýchly pohyb) tal.

galop (vysoká rýchlosť, rýchle tempo) franc. pren. expr.

švung (švih) nem. hovor. porovnaj chvat 1

priechod

pasáž (p. cez budovu z jednej ulice do druhej, najmä s obchodmi) franc.

zebra (p. pre chodcov označený bielymi pásmi na vozovke) angl. hovor.

koridor (p. na voľné prejdenie medzi ľuďmi, ulička) tal. utvorte k. !

porta (dôležitý p. cez horstvo) lat. geogr.

ductus /duk-/

dukt

duktus lat. lek.

ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, trubica, vedenie) lat. v zlož. sl.

vstup

vstup 2 (vchod)

porta (brána, dvere) lat. zastar. a odb.

portál (umelecky upravený, stvárnený vchod, vjazd do významnej budovy) lat.

entreé /antré/ (vchod) franc. kniž.

žudro (prístavok pred vchodom do domu na západnom Slovensku a južnej Morave) nem.

dufart (vchod al. vjazd do dvora cez dom, podjazd) nem. zastar.

gópuram (stupňovitý portál obdĺžnikového pôdorysu nad bránou chrámu, ind. dravidská architektúra) sanskrit porovnaj brána

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 30. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.