náuka

náuka 1 vedný odbor
-pédia veda gréc. v zlož. sl.
disciplína vedný, umelecký, šport. a pod. odbor lat.
pansofia všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda gréc. filoz.
matéza n. o kvantitatívnych vzťahoch gréc. log.
systematika veda o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.
morfológia n. o tvaroch gréc. odb.
synergetika odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti gréc. fyz.
metodika n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod. gréc.
metodológia n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania gréc.
genealógia veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov gréc.
heuristika veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia lat.
ars liberalis slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales
trívium nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika lat. hist.
kvadrívium štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba lat. hist.
lege artis lé- podľa pravidiel vedy lat. kniž.
šástra staroind. vedný odbor sanskrit hist.
biológia veda o živej prírode, živých sústavách gréc.
taxonómia odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní gréc.
floristika odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia odbor biológie o rastlinách gréc. zried.
zoológia odbor biológie o živočíchoch gréc.
antropológia veda o človeku, jeho pôvode a vývoji gréc.
somatológia náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda gréc.
mikrobiológia odbor biológie o jednobunkových organizmoch gréc.
protistológia n. o jednobunkových organizmoch gréc. biol.
bakteriológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami gréc. biol.
virológia odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi lat. + gréc. biol.
parazitológia odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch gréc. biol.
hydrobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode gréc.
limnobiológia odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách gréc.
fytografia n. o spôsobe opisovania rastlín gréc. bot.
karpobiológia n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia n. o riasach a siniciach gréc.
lichenológia n. o lišajníkoch gréc. bot.
bryológia n. o machorastoch gréc. bot.
mykológia n. o hubách gréc. bot.
graminológia n. o trávach lat. + gréc.
dendrológia n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach gréc.
pomológia n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo lat. + gréc.
ampelológia n. o vinohradníctve a vinárstve gréc.
ampelografia odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého gréc.
enológia n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo gréc.
fytogenetika n. o dedičnosti rastlín gréc. bot.
fytopatológia n. o chorobách rastlín gréc.
protozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi gréc.
entomológia gréc.
insektológia n. o hmyze lat. + gréc. zool.
myrmekológia n. o mravcoch gréc. biol.
apistika n. o včelách lat.
arachnológia n. o pavúkovitých článkonožcoch gréc. zool.
ichtyológia n. o rybách gréc.
ichtyografia odbor zaoberajúci sa opisom rýb gréc. zool.
batrachológia n. o obojživelníkoch gréc.
malakológia n. o mäkkýšoch gréc.
herpetológia n. o plazoch gréc. zool.
ofiológia n. o hadoch gréc. zool.
ornitológia n. o vtákoch gréc. zool.
oológia n. o vajciach, najmä vtáčích gréc. biol.
ontogénia n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia n. o cicavcoch gréc.
hipológia n. o koňoch gréc.
kynológia n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách gréc.
kyniatria n. o chorobách a liečení psov gréc. vet.
zoopatológia n. o chorobách zvierat, živočíchov gréc.
epizootológia n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat gréc. biol.
odontológia odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov gréc.
paleozoológia odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období gréc.
paleontológia odbor biológie skúmajúci skameneliny gréc.
paleobotanika odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období gréc.
paleoantropológia odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka gréc.
agrológia odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo gréc.
pedológia odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo gréc.
agronómia n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe gréc.
edafológia n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu gréc.
fylogénia n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy gréc.
morfológia n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov gréc. biol.
anatómia veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda gréc. odb.
organológia n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov gréc. biol.
tektológia n. o stavbe, štruktúre živých organizmov gréc. biol. zastar.
fytotómia n. o vnútornej stavbe rastlinného tela gréc. bot.
histológia n. o pletivách a tkanivách gréc. biol.
osteológia n. o kostiach gréc. biol.
fyziológia veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí gréc.
bionika vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov gréc.
ekológia veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí gréc. biol.
environmentalistika odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia angl. ekol.
synekológia odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu gréc. ekol.
geobotanika veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím gréc. bot.
biocenológia n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách gréc.
fytocenológia n. o rastlinných spoločenstvách gréc.
synchorológia n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev gréc. bot.
zoocenológia n. o živočíšnych spoločenstvách gréc.
chorológia n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme gréc. ekol.
zoogeografia n. o rozšírení živočíchov na zemi gréc.
faunistika n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti vl. m.
bionómia veda o spôsobe života živočíchov gréc.
etológia veda o správaní živočíchov a človeka gréc.
fenológia n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období gréc. biol.
kryonika odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti gréc.
kraniológia odbor zaoberajúci sa opisom lebky gréc. antrop.
dermatoglyfika n. o kožných lištách na prstoch gréc.
onychológia odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat gréc. vet.
osfreziológia n. o čuchu gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia n. o čuchu a čuchových orgánoch gréc. biol.
embryológia n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov gréc. biol.
genetika veda o dedičnosti organizmov gréc.
eugenika n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka gréc.
farmakológia odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus gréc.
farmaceutika odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo gréc.
toxikológia veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus gréc.
juvenológia veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov lat. + gréc.
ergonomika n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím gréc. odb.
fyzika veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu gréc.
mechanika odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny gréc.
dynamika n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky gréc. fyz. tech.
kinetika odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky gréc.
statika časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách gréc. fyz.
optika odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením gréc.
stereoskopia odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním gréc. fyz.
aerodynamika n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa gréc. fyz.
tektonika n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení gréc. archit.
balistika n. o pohybe striel a rakiet gréc. fyz. tech.
tribológia n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok gréc.
reológia n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii gréc. fyz.
akustika odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach gréc. fyz.
dozimetria odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia gréc. fyz.
rádiológia odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením lat. + gréc.
röntgenológia odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím vl. m. + gréc.
stereofónia odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení gréc.
gravimetria odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme lat. + gréc.
chémia veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene gréc.
alchýmia prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato arab.
organika chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami gréc.
anorganika chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami gréc.
petrochémia chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom gréc.
biochémia odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy gréc.
stereochémia n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok gréc. chem.
metalurgia n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin gréc. tech.
metalografia n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach gréc. tech.
olfaktorika odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní lat. + gréc. odb.
chromatológia n. o farbách gréc. odb.
chronometria n. o meraní času gréc. odb.
chronológia veda o počítaní času a jeho jednotkách gréc.
chronografia veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti gréc.
termika n. o teple a tepelných javoch gréc.
termometria odbor zaoberajúci sa meraním teploty gréc. fyz.
kalorimetria odbor zaoberajúci sa meraním tepla lat. + gréc.
pyrometria n. o meraní vysokých teplôt gréc. fyz. tech.
fotometria odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi gréc.
fonometria n. o meraní intenzity zvuku gréc. fyz.
barometria n. o meraní tlaku vzduchu gréc. fyz.
hygrometria n. o meraní vlhkosti vzduchu gréc. meteor.
metrológia odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod. gréc.
nautika n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba lat. kniž.
kampanológia n. o zvonoch, zvonárstvo lat. + gréc.
dietetika n. o správnej výžive človeka, najmä chorého gréc. lek.
eubiotika n. o správnej a zdravej výžive, životospráve gréc. lek.
alimentológia veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách lat. + gréc.
bromatológia n. o potravinách gréc. potrav.
bromatika n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka gréc. potrav.
laktológia n. o mlieku a mliekarstve lat. + gréc.
flavológia n. o aromatických látkach v potravinách lat. + gréc. potrav.
organoleptika odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín gréc. potrav.
makrobiotika odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu gréc. biol.
meteorológia veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére gréc.
klimatológia n. o podnebí, súčasť meteorológie gréc.
hygrológia n. o vlhkosti, najmä vzduchu gréc. meteor.
talasografia n. o mori gréc.
oceánografia n. o moriach a oceánoch gréc.
glaciológia n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach lat. + gréc.
kryológia n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách gréc.
hydrológia veda o rozložení a obehu vody na Zemi gréc.
potamológia hydrológia vodných tokov gréc.
limnológia hydrológia jazier a bažín gréc.
oceánológia hydrológia morí gréc.
hydrogeológia hydrológia podzemných vôd gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia hydrológia ľadu a ľadovcov gréc.
speleológia odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo gréc.
kozmológia n. o stavbe vesmíru ako celku gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo gréc. zried.
kozmogónia n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies gréc. astr.
planetológia odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc gréc. astron.
geografia veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis gréc.
geodézia odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo gréc.
orografia n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis gréc. geogr.
geológia veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry gréc.
petrológia gréc.
petrografia odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod. gréc. hist.
tektonika odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry gréc.
mineralógia veda o nerastoch lat. + gréc.
stratigrafia n. o vrstvách hornín, ich postupnosti lat. + gréc. geol.
paleontológia veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny gréc.
litológia veda o usadených horninách gréc. geol.
montanistika n. o baníctve lat.
seizmika n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých gréc.
seizmológia n. o zemetraseniach gréc.
vulkanológia odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou lat. + gréc.
krenológia n. o žriedlach, ich výskyte a využití gréc. odb.
topografia odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis gréc.
kartografia n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití gréc.
architektonika n. o stavbách a stav. umení gréc.
farológia odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov gréc. tech.
selenografia odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním gréc.
selenológia odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom gréc.
selenodézia odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu gréc.
areografia n. o povrchu Marsu gréc. astron.
matematika veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary gréc.
aritmetika n. o číslach gréc. mat.
algebra n. o riešení rovníc, odbor matematiky arab.
kombinatorika odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín lat.
geometria odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov gréc.
goniometria gréc.
trigonometria časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka gréc. mat.
stereometria časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi gréc.
informatika odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií lat.
kybernetika veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch gréc.
robotika tech. odbor zaoberajúci sa robotmi um.
stochastika n. o náhode, náhodných javoch a veličinách gréc. mat.
fyziognomika n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka gréc.
gelológia odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu gréc.
ezoterika odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka gréc.
ufológia odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov angl. + gréc. hovor.
arkánum tajné učenie lat. zastar. kniž.
prognostika odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského gréc.
futurológia veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja lat. + gréc.
logistika n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde gréc. voj.
ergológia odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov gréc.
demografia gréc.
populacionistika veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku lat. zastar.
stratégia veda o vedení vojny, vojnových operácií gréc. voj.
blitzkrieg blickríg nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna nem. polit. voj.
psychológia veda o duševných javoch gréc.
sociológia veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch lat. + gréc.
politológia veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí gréc.
filozofia veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia gréc.
metafyzika n. o bytí v jeho podstate gréc. filoz.
noetika odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania gréc. filoz.
kanonika n. o pravidlách poznania gréc. filoz.
logika veda o správnom myslení gréc.
etika gréc. filoz.
morálka n. o mravnosti, mravouka lat. filoz.
aretológia n. o cnosti, súčasť etiky gréc. filoz.
deontológia n. o povinnosti, súčasť etiky gréc.
estetika veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení gréc.
fenomenológia n. o javoch a vývoji foriem vedomia gréc. filoz.
eidológia ej- n. o druhoch a formách ľudského vedomia gréc.
nomológia n. o zákonoch, zákonitostiach javov gréc. filoz.
timetika n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch gréc. filoz.
teleológia n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.
hermeneutika n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel gréc. filoz.
historiografia veda o dejinách, dejepis gréc.
archeológia veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov gréc.
prehistória veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky lat. + gréc.
medievalistika veda o dejinách európskeho stredoveku lat.
archeografia n. o vydávaní hist. prameňov gréc.
epigrafika hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod. gréc.
kodikológia pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy lat. + gréc.
diplomatika pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny gréc.
paleografia veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách gréc.
paleografia veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok gréc.
genealógia veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis gréc.
jurisprudencia práv. veda, právnictvo lat. práv.
civilistika odbor občianskeho práva lat. práv.
fikh islamská práv. veda arab.
ekonómia veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx. gréc.
makroekonómia ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku gréc. ekon.
mikroekonómia ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem gréc. ekon.
ekonomika odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod. gréc.
ekonometria odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí gréc.
štatistika odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov lat.
kameralistika veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo lat. ekon.
etnografia veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis gréc.
etnológia veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti gréc.
folkloristika veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby angl.
filológia veda o jazyku, jazykoveda gréc. zastar.
paralingvistika odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika gréc. + lat.
metalingvistika odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom gréc. + lat.
filológia veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel gréc.
exegéza n. o správnom výklade textu, najmä biblie gréc.
textológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien lat. + gréc.
poetika odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela gréc.-lat. lit.
genológia odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami gréc. lit.
štylistika odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom lat.
tektonika n. o vnútornej stavbe umeleckého diela gréc.
komparatistika lit. porovnávacia veda lat.
lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo gréc. odb.
gramatika n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax gréc. lingv.
semiológia veda o znakoch a znakových sústavách gréc. filoz.
semaziológia súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv. gréc.
syntax súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv. gréc.
pragmatika súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom gréc. filoz.
grafematika n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka gréc.
fonematika n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka gréc. lingv.
vokalizmus n. o samohláskach lat. lingv.
morfológia n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie gréc. lingv.
onomaziológia n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi gréc. lingv.
terminológia n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov lat. + gréc. lingv.
onomatológia n. o vlastných menách gréc. lingv.
ojkonymia n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých gréc. lingv.
etymológia odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov gréc. lingv.
neolólia n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch gréc. lingv.
morfematika n. o najmenších významových jaz. jednotkách gréc. lingv.
frazeológia n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch gréc. lingv.
idiomatika frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné gréc. lingv.
peremiológia n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach gréc. lingv.
štylistika n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu lat.
lexikológia odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka gréc. lingv.
fonetika veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči gréc. lingv.
ortoepia n. o spisovnej výslovnosti gréc. lingv.
ortofónia o správnom vyslovovaní hlások gréc. lingv.
eufónia n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov gréc.
rytmika n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod. gréc.
bibliológia veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda gréc.
stichológia n. o veršovaní, básnickom umení gréc.
verzológia odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša lat. + gréc.
prozódia n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša gréc.
metrika odbor verzológie o rytme a rozmere verša gréc. lit.
strofika odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom gréc. lit.
epištolografia n. o zostavovaní, písaní listov gréc. lit.
grafológia odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu gréc.
grafognózia odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa gréc.
papyrológia n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse gréc.
archivistika odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy gréc.-lat.
translatológia tranz- odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka lat. + gréc. lit.
rétorstvo n. o rečníctve, rečníctvo gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre:
slavistika slovan. národov lat.
slovakistika Slovenska lat.
bohemistika čes. krajín lat.
polonistika Poľska lat.
slovenistika Slovinska lat.
sorabistika lužických Srbov lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia balkánskych národov vl. m. + gréc.
bulharistika Bulharska vl. m.
albanistika Albánska vl. m.
baltistika baltských národov vl. m.
lituanistika Litvy vl. m.
rusistika Ruska vl. m.
hungaristika Maďarska lat.
ugrofinistika pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi vl. m.
germanistika germ. národov, najmä nem. lat.
nordistika germ. národov severu Európy nem.
škandinavistika škandinávskych národov lat.
nederlandistika Holandska hol.
romanistika románskych národov lat.
italistika Talianska vl. m.
hispanistika Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky lat.
lusistika Portugalska vl. m. lat.
anglistika angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie lat.
amerikanistika USA; pôvodných obyvateľov Ameriky vl. m.
turkológia tur. národov vl. m. + gréc.
arabistika arab. národov vl. m.
egyptológia starých Egypťanov vl. m. + gréc.
afrikanistika národov Afriky vl. m.
orientalistika ázijských a afrických národov lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika semitských národov, afroázijskej skupiny národov vl. m.
sinológia Číny lat. + gréc.
japonistika Japonska vl. m.
byzantológia Byzancie vl. m.
ikonológia n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel gréc.
ikonografia n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji gréc.
ornamentika n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny lat. zried. archit.
ekistika veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre gréc. archit.
ekleziológia n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st. gréc.
muzikológia hud. veda lat. + gréc.
melodika n. o tvorení nápevu gréc. hud.
kompozícia n. o hud. skladbe lat. hud.
harmónia n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe gréc.
organológia n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach gréc. hud.
semeiografia n. o notovom písme gréc. hud.
kontrapunkt n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne lat. hud.
choreografia odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka gréc.
teatrológia div. veda gréc.
filmológia veda o filme angl. + gréc.
heraldika veda o erboch a umení ich zobrazovať gréc.-franc.
vexilológia odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami lat. + gréc.
numizmatika n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach gréc.-franc.
notafília n. o papierových platidlách lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia n. o poštových známkach franc. + gréc.
faleristika odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní gréc.
sfragistika veda o pečatiach a pečatení gréc. hist.
gastronómia n. o kuchárskom umení gréc.-franc.
kulinárstvo kuchársky odbor, kuchárstvo lat.
pedagogika veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti gréc.
antropogogika n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní gréc. ped.
andragogika n. o výchove a vzdelávaní dospelých gréc. pedag.
geragogika n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku gréc. ped.
didaktika odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky gréc. ped.
surdopedagogika pedagogika pre sluchovo postihnutých lat. + gréc.
optopédia gréc.
tyflopedagogika pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku gréc. lek. ped.
tyflológia odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením gréc.
pedológia veda o dieťati gréc. ped. psych.
juventológia veda o mládeži lat. + gréc.
etopédia o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže gréc.
defektológia odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia lat. + gréc.
somatopédia odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených gréc.
docinológia veda o skúšaní lat. + gréc.
kriminalistika odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov lat. práv.
kriminológia veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní lat. + gréc.
odorológia odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu lat. + gréc.
mechanoskopia n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti gréc. krim.
viktimológia odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu lat. + gréc. práv.
penológia veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch lat. + gréc. práv.
mytológia n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch gréc.
religionistika odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním lat.
teogónia n. o bájach o pôvode božstiev a sveta gréc. náb.
biblistika veda zaoberajúca sa bibliou gréc.
ekleziológia n. o cirkvi, o poňatí cirkve gréc.
teológia n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie gréc.
apologetika vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery gréc.
pastorálka teológia o duchovnej správe tal. teol.
dogmatika teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka gréc.
teognózia n. o poznaní boha gréc. náb.
pneumatológia teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého gréc. náb.
christológia dogmatika o Kristovom živote a význame gréc. teol.
soteriológia dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista gréc. náb.
mariológia dogmatika o význame Ježišovej matky Márie vl. m. gréc.
angelológia teologická n. o anjeloch lat. + gréc. náb.
hamartológia n. o hriechu gréc. cirk.
eschatológia n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde gréc. náb.
liturgika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi gréc. cirk.
heortológia liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka gréc. cirk.
eucharistika n. o sviatosti oltárnej gréc.
homiletika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom gréc. teol.
poimenika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca
katechetika odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov gréc. cirk.
astrológia odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti gréc.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
štramák znalec nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík o. robiaci niečo z povolania lat.-angl. slang.
fachman dobrý o. nem. hovor.
expert znalec, poradca lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz vynikajúci o. tal. kniž. expr.
kanón šikovný, vynikajúci, odvážny o. tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso vynikajúci, významný o., osobnosť lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár šikovný, obratný človek nem. hovor. expr.
suverén o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec franc. hovor.
autorita uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec lat.
fenomén vynikajúca osobnosť v určitom smere gréc.
technik o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti gréc.
praktik šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru gréc.
teoretik o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov gréc.
laureát vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom lat.
inžinier vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod. franc.
polyhistor znalec mnohých vedných odborov gréc.
introduktor vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie lat.
diagnostik o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod. gréc.
biológ o. vo vede o živej prírode gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ o. v náuke o rastlinách gréc. zried.
zoológ o. v náuke o živočíchoch gréc.
antropológ o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji gréc.
somatológ o. v telovede gréc.
mikrobiológ o. vo vede o jednobunkových organizmoch gréc.
bakteriológ o. zaoberajúci sa baktériami gréc. biol.
virológ o. zaoberajúci sa vírmi lat. + gréc. biol.
parazitológ o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi gréc. biol.
hydrobiológ o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ o. zaoberajúci sa riasami a sinicami gréc.
lichenológ o. zaoberajúci sa lišajníkmi gréc. bot.
bryológ o. zaoberajúci sa machorastmi gréc. bot.
mykológ o. zaoberajúci sa hubami gréc. bot.
graminológ o. zaoberajúci sa trávami lat. + gréc.
dendrológ o. zaoberajúci sa drevinami gréc.
pomológ o. v ovocinárstve lat. + gréc.
ampelológ o. vo vinohradníctve a vinárstve gréc.
enológ o. vo vinárstve gréc.
fytopatológ o. zaoberajúci sa chorobami rastlín gréc.
entomológ gréc.
insektológ o. zaoberajúci sa hmyzom lat. + gréc. zool.
myrmekológ o. zaoberajúci sa mravcami gréc. biol.
arachnológ odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami gréc. zool.
ichtyológ o. zaoberajúci sa rybami gréc.
batrachológ o. zaoberajúci sa obojživelníkmi gréc.
malakológ o. zaoberajúci sa mäkkýšmi gréc.
herpetológ o. zaoberajúci sa plazmi gréc. zool.
ofiológ o. zaoberajúci sa hadmi gréc. zool.
ornitológ o. zaoberajúci sa vtákmi gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ o. zaoberajúci sa cicavcami gréc.
hipológ o. zaoberajúci sa koňmi gréc.
kynológ o. zaoberajúci sa psami gréc.
zoopatológ o. zaoberajúci sa chorobami zvierat gréc.
epizootológ o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat gréc. biol.
paleozoológ o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období gréc.
paleontológ o. zaoberajúci sa skamenelinami gréc.
paleobotanik o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období gréc.
paleoantropológ o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka gréc.
pedológ o. v pôdoznalectve gréc.
agronóm o. v poľnohospodárstve gréc.
morfológ o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov gréc. biol.
anatóm o. v telovede gréc. odb.
organológ o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov gréc. biol.
histológ o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami gréc. biol.
osteológ o. zaoberajúci sa kosťami gréc. biol.
fyziológ o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí gréc.
ekológ o. vo vede o životnom prostredí gréc. biol.
environmentalista o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia angl. ekol.
etológ o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka gréc.
embryológ o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov gréc. biol.
genetik o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov gréc.
eugenik o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka gréc.
farmakológ o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus gréc.
farmaceut o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv gréc.
toxikológ o. zaoberajúci sa jedmi gréc.
fyzik o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu gréc.
röntgenológ o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím vl. m. + gréc.
chemik o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou gréc.
organik chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami gréc.
anorganik chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami gréc.
meteorológ o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére gréc.
klimatológ o. zaoberajúci sa podnebím gréc.
hygrológ o. zaoberajúci sa vlhkosťou gréc. meteor.
oceánograf o. zaoberajúci sa morami a oceánmi gréc.
glaciológ o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami lat. + gréc.
hydrológ o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi gréc.
speleológ o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom gréc.
kozmológ o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ o. vo hvezdárstve gréc. zried.
planetológ o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka gréc. astron.
geograf o. v zemepise gréc.
geodet geol.
geometer o. v zememeračstve gréc. zastar.
orograf o. v horopise gréc. geogr.
geológ o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry gréc.
petrológ gréc.
petrograf o. zaoberajúci sa horninami gréc. hist.
mineralóg o. zaoberajúci sa nerastmi lat. + gréc.
paleontológ o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách gréc.
seizmológ o. zaoberajúci sa zemetraseniami gréc.
vulkanológ o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou lat. + gréc.
krenológ o. zaoberajúci sa žriedlami gréc. odb.
montanista o. v baníctve lat.
topograf o. v miestopise gréc.
kartograf o. zaoberajúci sa mapami gréc.
matematik o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta gréc.
geometer o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov gréc.
informatik o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií lat.
kybernetik o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch gréc.
robotik o. zaoberajúci sa robotmi um.
ezoterik o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka gréc.
ufológ o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy angl. + gréc. hovor.
prognostik o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského gréc.
futurológ o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista o. zaoberajúci sa obyvateľstvom lat. zastar.
psychológ o. zaoberajúci sa duševnými javmi gréc.
sociológ o. zaoberajúci sa spoločnosťou lat. + gréc.
politológ o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi gréc.
stratég o. vo vedení vojny, vojnových operácií gréc. voj.
filozof o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia gréc.
sofista starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva gréc. hist.
teleológ filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.
historiograf o. v dejepise gréc.
logograf prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l. gréc. hist.
chronológ historik udávajúci letopočty gréc.
archeológ o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov gréc.
ekonóm o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov gréc.
štatistik o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov lat.
etnograf o. v národopise gréc.
etnológ o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry gréc.
folklorista o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry angl.
lingvista o. v jazykovede lat.
filológ o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar. gréc.
lexikograf o. v slovnikárstve gréc. odb.
lexikológ o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka gréc. lingv.
morfológ o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov gréc. lingv.
bibliológ o. v knihovede gréc.
stichológ o. zaoberajúci sa básnickým umením gréc.
verzológia o. zaoberajúci sa veršom lat. + gréc.
dokumentátor o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry lat.
grafológ o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu gréc.
translatológ tranz- o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre:
slavista slovan. národov lat.
slovakista Slovenska lat.
bohemista čes. krajín lat.
polonista Poľska lat.
slovenista Slovinska lat.
sorabista lužických Srbov lat.
balkanista vl. m.
balkanológ balkánskych národov vl. m. + gréc.
bulharista Bulharska vl. m.
albanista Albánska vl. m.
baltista baltských národov vl. m.
lituanista Litvy vl. m.
rusista Ruska vl. m.
hungarista Maďarska lat.
ugrofinista pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi vl. m.
germanista germ. národov, najmä nem. lat.
nordista germ. národov severu Európy nem.
škandinavista škandinávskych národov lat.
nederlandista Holandska hol.
romanista románskych národov lat.
italista Talianska vl. m.
hispanista Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky lat.
lusista Portugalska vl. m. lat.
anglista angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie lat.
amerikanista USA; pôvodných obyvateľov Ameriky vl. m.
turkológ tur. národov vl. m. + gréc.
arabista arab. národov vl. m.
egyptológ starých Egypťanov vl. m. + gréc.
afrikanista národov Afriky vl. m.
orientalista ázijských a afrických národov lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista semitských národov, afroázijskej skupiny národov vl. m.
sinológ Číny lat. + gréc.
japonista Japonska vl. m.
byzantológ Byzancie vl. m.
ikonológ o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel gréc.
urbanista o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny lat. archit.
kunsthistorik o. na dejiny umenia, umenovedec nem. + gréc. hovor.
estetik o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení gréc.
muzikológ o. v hud. vede lat. + gréc.
choreograf o. zaoberajúci sa tancom gréc.
teatrológ o. v div. vede gréc.
filmológ o. v film vede angl. + gréc.
heraldik o. zaoberajúci sa erbami gréc.-franc.
vexilológ o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami lat. + gréc.
numizmatik o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ o. zaoberajúci sa poštovými známkami franc. + gréc.
falerista o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami gréc.
sfragistik o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál gréc.-franc.
nutricionista o. na správnu výživu lat.
pedagóg o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti gréc.
docinológ o. zaoberajúci sa skúšaním lat. + gréc.
didaktik o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania gréc. ped.
pedológ o. zaoberajúci sa dieťaťom gréc. ped. psych.
kriminológ o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním lat. + gréc.
religionista o. zaoberajúci sa náboženstvami lat.
biblista o. zaoberajúci sa bibliou gréc.
ekleziológ o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi gréc.
teológ o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou gréc.
bócher žid. bohoslovec hebr.
ulema mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov arab.+tur.
softa tur. bohoslovec. perz.-tur.
astrológ o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti gréc.
legislatívec o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca lat. práv.
kanonista lat.
dekretalista o. v cirk. práve lat. práv. hist.
legista o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku lat. práv. hist.
dramaturg o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii gréc.
maskér franc.
šminkér o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní nem. slang.
vizážista o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod. franc.
metalurg o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín gréc.
technológ o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok gréc.
textilák o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním lat. slang.
architekt o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod. gréc.
garbiar o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar nem.
finančník o. v peňažníctve franc.
kriminalista o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov lat. práv.
akvarista o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach lat.
terarista o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov lat.
vivarista o. v chove teplomilných živočíchov lat. odb. porovnaj znalec

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy lat. odb.
perióda časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz. gréc.
spacium -pá- o. medzi niečím lat. kniž.
durée dyre trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka franc. filoz.
time tajm čas, doba, lehota angl.
sezóna o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť franc.
kampaň o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp. franc.
kríza vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu gréc.
advent o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami lat. cirk.
fašiang o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni nem.
karneval predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami tal.
quadragesima kva- štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku lat. cirk. porovnaj deň 1 mesiac rok
biénium o. dvoch rokov, dvojročie lat. kniž.
pentáda o. piatich dní, týždňov a pod. gréc.
dekáda o. desiatich dní gréc.
semester polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok lat.
trimester štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka lat.
triénium trojročné o., trojročie lat. kniž.
kvadriénium o. štyroch rokov lat. kniž.
quinquennium kvinkve- o. piatich rokov, päťročie lat. kniž.
decénium o. desiatich rokov, desaťročie lat. kniž.
generácia o. približne 30 rokov lat.
saecelum séku- o. sto rokov, storočie lať. kniž. zastar.
chiliada o. tisíc rokov, tisícročie gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou lat. odb.
inkubácia o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia lat. lek.
exspirácia o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku lat. farm.
apyrexia o. choroby bez horúčky gréc. lek.
rekonvalescencia o. po prekonanej chorobe, zotavovanie lat.
diastola o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu gréc. lek.
víkend o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa angl.
lustrum niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné lat. kniž.
vacatio legis -káci- lé- o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti lat. práv.
legisvakancia o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy lat. práv.
interregnum o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie lat. polit.
stagiona -džó- o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste tal. div.
interval časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera lat.
entreakt ántr akt medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita o. splatnosti lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát o. vlády jedného pápeža, biskupa lat. cirk.
sediskvancia o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti lat. cirk.
noviciát o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu lat. cirk.
nengó éra letopočtu v Japonsku jap. hist.
kalpa vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme sanskrit
durée dyre doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka franc. filoz.
juvenilizmus o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť lat. lek. psych.
lalácia prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie gréc. lek.
infancia o. do pohlavného dospievania, detstvo lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia o. pred pohlavným dospievaním, pubertou lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie lat. fyziol. zried.
adolescencia o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť lat. ped. psych.
impuberta o. nedospelosti lat. práv.
efébia mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov gréc. kniž.
presenium o. pred starobou, starnutie lat. biol. lek.
senium staroba lat. lek.
puerperium o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy lat. lek.
couvade kuvad
kuváda o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach franc.
klimax o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod gréc.
ášram o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch sanskrit náb.
paleolit staršia doba kamenná gréc. archeol.
mezolit stredná doba kamenná gréc. archeol.
neolit mladšia doba kamenná gréc. archeol.
eneolit neskorá, najmladšia doba kamenná lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek lat. + gréc.
alcheringa alče- dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie austr.
antika o. starého Grécka a Ríma lat.
helenizmus o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod. gréc. vl. m.
olympiáda štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku vl. m. hist.
ekecheiria mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie gréc. hist.
indikt pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme lat. hist.
džáhilíja o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva arab.
haskala o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi hebr.
belle époque bel épok o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914 franc.
viktoriánske o. o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901 vl. m.
normalizácia o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989 lat.
feudalizmus o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných lat. marx. ekon.
kapitalizmus o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku lat. marx. ekon.
imperializmus najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina lat. marx. ekon.
socializmus o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti lat.-franc. marx. ekon.
gotika o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st. germ.
renesancia o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st. franc.
humanizmus o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st. lat.
trecento trečen- renesancia v tal. umení, 14. st. tal.
cinquecento činkvečento vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st. tal. lit.
rinascimento -ši- tal. renesancia tal. výtv.
barok o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st. port. tal.
rokoko o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st. franc.
romantizmus o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st. franc.
settecento -če- o. v tal. umení, 18. st. tal.
ottocento otoče- o. v tal. umení, 19. st. tal. výtv.
secesia o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st. lat. porovnaj smer 1
expanzia o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku lat. ekon.
kríza o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou gréc.
recesia ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza ekon.
stagflácia kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou lat. ekon.
depresia o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles lat.
o. vo vývoji Zeme:
archeozoikum prahory gréc. geol.
proterozoikum starohory gréc. geol.
paleozoikum prvohory gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium útvary prvohôr vl. m.
mezozoikum druhohory gréc. geol.
jura vl. m.
trias útvary druhohôr gréc.
kenozoikum treťohory a štvrtohory gréc. geol.
terciér treťohory franc. geol.
paleocén oddelenia treťohôr gréc.
kvartér štvrtohory lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén staršie štvrtohory gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium najmladšie štvrtohory, súčasnosť lat. geol.
glaciál ľadové, studené o. v starších štvrtohorách lat. geol.
interglaciál o. medzi dvoma ľadovými obdobiami lat. geol.
štadiál studené o. v ľadovej dobe gréc. geol.
interštadiál teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami lat. geol.
totalita čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy gréc. astron.
saros o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní semit.
epakta vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom gréc. astron.
epocha okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd gréc. astron.
ekvinkocium okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét lat. astron.
stazigenéza o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov gréc. biol.
estrus o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja gréc. biol.
monoestria ruja u samíc, raz ročne gréc. zool.
polyestria ruja u samíc, viackrát do roka gréc. zool.
embryo počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní gréc. biol.
neurula embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy gréc. biol.
nymfa nedospelé štádium hmyzu gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz lat. zool.
larva vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu lat. zool.
vegetácia o. rastu rastlín lat. bot.
antéza o. kvitnutia gréc. bot.
inflorescencia o. kvetov, súkvetí lat. bot.
jarovizácia o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar rus. bot.
dormancia pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť lat. biol.
hibernácia o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool lat.
anabióza pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam gréc. biol.
kviescencia pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok lat. zool.
estivácia zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok lat. biol.
diapauza pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov gréc. biol.
kryptozoikum o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života gréc. biol. porovnaj čas 1

smer

smer 3 súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia prúd lat.-nem.
mainstream mejnstrím hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod. angl.
avantgarda s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci franc.
fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame lat.
náb. a cirk. smery:
montanizmus starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st. vl. m. cirk.
pelagianizmus kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st. vl. m. cirk.
nazaréni kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st. vl. m.
donatizmus kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st. vl. m.
adamiti pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti hebr.-gréc.
chiliazmus stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi gréc. náb.
paulikánstvo kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st. vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo gréc. hist.
valdénstvo stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st. vl. m.
galikanizmus hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st. vl. m. hist.
husitizmus náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485 vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo lat.-nem.
triteizmus starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá gréc.-lat. cirk.
sociniáni kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st. vl. m. náb.
unitárstvo kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu lat. náb.
sabellianizmus kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st. vl. m. náb.
doketizmus kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st. gréc.-lat. náb.
arianisti kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo vl. m. hist. náb.
albigénci kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st. vl. m.
antitrinitárstvo kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st. gréc. cirk. hist.
katari kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st. gréc.
anabaptizmus kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st. gréc. náb.
habáni pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky nem.
hutteriti pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky vl. m.
jansenizmus opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st. vl. m.
ekumenizmus hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských gréc. cirk.
episkopalizmus katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom gréc. hist.
papizmus s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi gréc.-lat. cirk.
jehovisti kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva vl. m. náb.
pentekostalizmus kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900 gréc. cirk.
mormóni severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st. vl. m. náb.
moonisti sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom vl. m.
katolicizmus základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi gréc.
ortodoxia učenie pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.
raskoľnictvo hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku rus.
fedojesevci náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st. vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery gréc.
bogomilstvo stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa vl. m.
reformácia hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st. lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo základný kresťanský reformačný s. vl. m. náb.
konformisti anglikánska cirkev lat.
puritánstvo angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť lat.-angl. náb.
kvakeri angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st. angl. cirk.
metodizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov gréc. cirk.
pietizmus hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st. lat. náb.
baptisti protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti gréc.-lat. náb.
viklefstvo reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti vl. m. hist. náb.
independentizmus s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st. lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí lat. cirk.
scientológia hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody lat. + gréc.
satanizmus hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla hebr.
chasidizmus východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st. hebr.
terapeuti asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st. gréc. hist.
farizeji stará žid. náb.-polit. skupina hebr. hist.
zelóta žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne gréc. hist. náb.
eséni žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád lat. náb.
islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího arab. náb.
sunniti islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov arab. náb.
imámovci islamská sekta, odnož šíitskeho islámu arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína arab.
sanúsija islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu vl. m. náb.
sufizmus mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli arab. filoz.
sikhovia náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu sanskrit-hind.
manicheizmus s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st. vl. m. porovnaj náboženstvo vyznanie 2
teizmus s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta gréc. filoz. náb.
ateizmus myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha gréc.
idealizmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha lat. filoz.
materializmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú lat. filoz.
dualizmus s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod. lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná lat. filoz. zried.
psychomonizmus s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu gréc.
kreacionizmus s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom lat. filoz.
scholastika stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade gréc.-lat. filoz.
tomizmus základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je gréc. filoz.
fideizmus s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním lat. filoz.
deizmus s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet lat. filoz.
panteizmus s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete gréc. filoz.
panenteizmus s. hlásajúci, že svet existuje v bohu gréc. filoz.
racionalizmus s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy lat. filoz.
iracionalizmus s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný lat. filoz.
empirizmus s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania gréc. filoz.
finalita s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu lat. filoz.
hedonizmus s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike gréc.
utilitarizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti lat. filoz.
pragmatizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy gréc. filoz.
voluntarizmus s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania lat. filoz.
senzualizmus s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania lat. filoz.
skepticizmus s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania gréc. filoz.
gnóza s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla gréc. filoz.
teozofia gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta gréc. filoz.
agnosticizmus s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí gréc. filoz.
iluzionizmus s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie lat. filoz.
pozitivizmus s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním lat. filoz.
empiriokriticizmus s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu gréc. filoz.
reizmus s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy lat. log.
realizmus stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami lat. filoz.
nominalizmus stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí lat. filoz.
terminizmus s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí lat. filoz.
dynamizmus s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu gréc. filoz.
existencializmus s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu lat. filoz.
hylozoizmus s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú gréc. filoz.
finitizmus s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná lat. filoz.
eleati starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí vl. m.
antropocentrizmus s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st. lat.
pyrrhonizmus s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť vl. m. filoz.
kynizmus starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu gréc.
epikureizmus starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti vl. m. filoz.
stoicizmus staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov gréc. filoz.
pytagoreizmus učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo vl. m. filoz.
determinizmus učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov lat. filoz.
teleologizmus s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.
kazualizmus učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami lat. filoz.
platonizmus s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí vl. m. filoz.
atomistika s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok gréc. filoz.
holizmus s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný gréc. filoz.
personalizmus s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov lat. filoz.
kabala stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu hebr.
védanta staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam sanskrit filoz.
budhizmus staroind. učenie sanskrit
lamaizmus tibetská forma budhizmu tib. náb.
zen
zen-budhizmus jap. budhizmus jap. filoz. náb.
mahájána jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu sanskrit
njája ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu sanskrit filoz.
mímánsa ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života ind. filoz.
hinduizmus spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom perz. náb.
sánkhja najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie sanskrit filoz.
joga ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy ind.
rádžajoga kráľovská joga ind.
hathajoga telesná joga ind.
taoizmus staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l. čín. filoz.