Výsledky vyhľadávania

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)

rákoš maď. pren. hovor.

plénum lat.

plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.

konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.

kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.

kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.

míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.

manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.

happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.

tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.

jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.

chunta

junta /chu-/ (dočasné z.) špan.

parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.

senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.

kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.

ekklézia

eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.

apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.

komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.

diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.

sejm (poľ. palament) poľ.

sobranie (bulh. Snem) bulh.

skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.

duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.

soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.

thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.

Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.

tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.

Kortesy (špan. parlament) špan. plur.

kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.

House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.

House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.

eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.

folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.

storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.

ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.

althing

alting /-lsi-/ (island. parlament) island.

chural (mongol. parlament) mongol.

kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.

diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.

medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.

džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.

eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.

kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.

koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.

synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.

konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.

kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.

konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.

konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.

sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

hudba

muzika gréc.-lat. hovor.

melo- gréc. v zlož. sl.

monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.

entrée /antré/ franc. kniž.

intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.

background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.

musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.

musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.

motet

moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.

punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.

skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.

dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.

džez

jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.

blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.

rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.

swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.

cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.

bebop /bí-/

bop

rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.

revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.

soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.

ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.

beat /bít/

bít

big beat /-bít/

bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.

rock /rok/

rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.

soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.

hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol angl. hud.

rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.

džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.

blue beat /blú bít/ angl.

reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.

bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.

disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.

pop angl. hovor.

pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.

technopop gréc. + angl. hud.

techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.

technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.

trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.

jungle /džangl/

drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.

metal

heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.

thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.

punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.

house /haus/

house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.

rap /rep/

rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.

country /kantri/

hip hop

hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.

country music /kantri mjúzik/

country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.

folk

folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.

world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.

oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.

ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.

retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.

revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.

spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.

gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.

pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)

titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.

džentlmen

gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.

gospodin

gosudar

hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.

seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.

don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. muža v angl. prostredí) angl.

mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.

šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.

sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.

Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.

báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.

padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.

padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz

carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)

amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.

mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.

madam

madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.

šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.

signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.

doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.

seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.

mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.

mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.

memsahib (o. ženy v Indii) ind.

domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.

mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.

signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.

seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.

miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.

dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.

baby /bejby/

bejbi

bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.

illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.

honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.

spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.

venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

šľachtic

šľachtic nem.

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.

gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.

barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.

bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.

kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.

rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.

džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.

magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.

predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.

familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.

armalista

armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.

comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.

bojar (najvyšší rus. š.) rus.

vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.

eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.

fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.

lord angl.

peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.

mylord (oslovenie lorda) angl.

lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.

vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.

baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.

earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.

sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.

pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.

grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.

comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.

dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.

firšt (knieža) nem. hovor. zastar.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.

ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.

jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.

nobil /nó-/

nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.

grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.

caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.

hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.

fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.

don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

boil

bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.

nojan

nojon (mongol. š.) mongol. hist.

gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.

kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.

samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.

vazal kelt.-franc.

lénnik nem. hist.

man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.

páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.

predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

majiteľ

principál (m. podniku, zamestnávateľ hist.; m. kočovného divadla, cirkusu a pod.) lat. hist.

buržuj

buržoa franc.

kapitalista (vlastník výrobných prostriedkov, podnikateľ, vykorisťovateľ, boháč) lat.

fabrikant (m. továrne, továrnik) lat.-nem. hovor.

agrár

agrárnik

argaláš (m. veľkých pozemkov, bohatý roľník, sedliak, statkár) lat.

latifundista (m. veľkých pozemkov v súkromnom vlastníctve, statkár, veľkostatkár) lat.

farmár (m. al. nájomca väčšieho poľnohosp. súkromného podniku v anglosaských krajinách) angl.

plantážnik (m. al. nájomca veľkej plochy na pestovanie úžitkových rastlín, najmä v trópoch) franc.

rančer (m. amer. dobytkárskej farmy) špan.-angl.

haciendero (m. farmy v Južnej a Strednej Amerike) špan.

reštauratér (m. al. nájomca reštaurácie) lat.

hotelier (m. al. nájomca hotela) franc.

bankár (m. banky) tal.-franc.

akcionár (m. účastín, účastinár) lat.

rejdár (m. al. nájomca lodí prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, lodiar) hol. lod.

reštituent (pôvodný vlastník, kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku) lat. práv.

adjacent (vlastník budovy alebo pozemku pri verejnom majetku, sused) lat. práv.

dominus (pán, zemepán, vlastník) lat. kniž.

feudál (vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat.

lord (feudálny m., stredoveký statkár v Anglicku) angl.

landlord (veľký pozemkový vlastník vo Veľkej Británii, statkár) angl.

freeholder /fríhoulder/ (vlastník pôdy v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.

yeoman /joumen/ (vlastník pôdy s právom nosiť zbraň v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.

derebej

derebeg (dedičný feudálny vlastník v Osmanskej ríši, pán údolia) tur.

pán

pán 3 (označenie al. oslovenie muža)

džentlmen

gentleman /džentlmen/ angl. zried.

gospodin

gosudar

hosudar (oslovenie v rus. prostredí) rus.

bárin (urodzený p. v predrevolučnom Rusku, príslušník vyššej spoločenskej vrstvy) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (oslovenie vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (oslovenie v tal. prostredí) tal.

seňor (oslovenie v špan. prostredí) špan.

don (oslovenie v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (oslovenie bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (oslovenie v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. v angl. prostredí) angl.

mylord (o. v angl. vyššej spoločnosti) angl.

šor (oslovenie v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (oslovenie v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (oslovenie staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (oslovenie v arab. prostredí; oslovenie Európana v Indii) arab.

sidi (oslovenie Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (oslovenie v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (oslovenie vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (oslovenie u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (oslovenie islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (oslovenie v arab. svete a Afrike) arab.-svahil. porovnaj muž

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.

byrokrat franc. + gréc.

úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.

guvernér (vysoký správny ú.) franc.

notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.

korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.

registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.

ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.

cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.

solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.

oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.

aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.

auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.

amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.

kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.

akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.

koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.

referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.

coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.

exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.

adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.

recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.

feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.

revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.

ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.

titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.

atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.

pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.

disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.

protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.

eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.

komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

archón

archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.

stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.

prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.

efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.

diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.

tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.

edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.

duovir

duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.

kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.

kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.

konzul lat.

hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.

prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.

prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.

prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.

prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.

cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.

comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.

suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.

eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.

fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.

syndik

syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.

palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.

išpán maď. hist.

župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.

hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.

regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.

justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.

taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.

komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.

tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.

bayle

bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.

corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.

oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.

penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.

prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.

comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.

voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.

intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.

konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.

adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.

podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.

ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.

beg

bej (nižší moslimský ú.) tur.

nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.

efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.

esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina

šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

statkár

latifundista (majiteľ veľkých pozemkov v súkromnom vlastníctve, veľkostatkár) lat.

agrár

agrárnik

argaláš (bohatý roľník, sedliak, majiteľ veľkých pozemkov) lat.

lord (feudálny, stredoveký s. v Anglicku) angl.

landlord (veľký pozemkový vlastník vo Veľkej Británii) angl.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

dominus (pán, zemepán, vlastník) lat. kniž. porovnaj majiteľ

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.