deň

deň 1 (časová jednotka 24 hodín)

jour-fixe /žúrfiks/ (pevne stanovený d. na prijímanie návštev v spoločenskom styku) franc.

ultimo (posledný d. v mesiaci, štvrťroku, polroku, roku) tal. peňaž.

Silvester (posledný d. v roku) vl. m.

férie (voľné dni, dni odpočinku) lat. kniž.

sabat hebr.

šábes (siedmy d. v týždni pripadajúci na sobotu, zasvätený pokoju a oddychu, žid. sviatok; sviatočný, voľný d.) hebr. hovor. pren. kniž. expr.

kalendy (prvý deň mesiaca v starom Ríme) lat.

nóny

nony (siedmy d. v marci, máji, júni, októbri, piaty v ostatných mesiacoch v starom Ríme) lat.

ídy (dni mesačného splnu, 13. al. 15. deň v mesiaci v starom Ríme) lat.

termín lat.

terminus (čas, doba, obdobie, lehota, d. na splnenie úlohy) lat. odb.

maturita (d. splatnosti, splatnosť) lat. ekon.

valuta (d. splatnosti, splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

skadencia (d. splatnosti, splatnosť záväzku, dlhu) tal.

per diem (každý d., každodenne) lat. kniž.

pro die /pró dije/ (na d., denne) lat. kniž.

eodem (v ten istý d.) lat. práv.

à jour /ažúr/

ažúr (na určitý d., dátum, načas, dokončiť prácu, byť hotový) franc. kniž.

a dato [a. d.] (od uvedeného, príslušného dňa, dátumu, odo dňa) lat. kniž.

a die (od tohto dňa) lat.

carpe diem /kar-/ (využi deň, uži si život) lat. porovnaj obdobie

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

pokojne

calmato /ka-/ tal. hud.

pacatamente /paka-/

pacato /paka-/

quieto /kvié-/ (mierne) tal. hud.

sine ira et studio /írá/ (nestranne, vecne, bez hnevu a zaujatosti, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž.

commodo /ko-/

commodamente /ko-/ (voľne, pohodlne) porovnaj pokojný 1pokojný 2pokojný 3

nestranne

sine ira et studio /írá/ (pokojne, vecne, bez hnevu a zaujatosti, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž.

hnev

indignácia (rozhorčenie, nevôľa) lat. kniž.

furor (zúrivosť, besnenie, šialenosť) lat. kniž.

amok (chorobná náhla vražedná zúrivosť, šialenstvo) lek.

frenézia (chorobná rozčúlenosť, zúrivosť) gréc. lek.

sine ira et studio /írá/ (bez h. a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž.

zaujatie

zaujatie 2 (predpojatosť)

tendenčnosť (jednostrannosť, skreslenie, nevyrovnanosť, nevyváženosť) lat.

subjektivita

subjektívnosť (jednostrannosť, osobné zaujaté hodnotenie podmienené osobnými pocitmi a postojmi) lat.

konzervativizmus (zaujatosť proti novému, bránenie v pokroku, spiatočnícke myslenie, staromilské zmýšľanie, lipnutie na starých názoroch, spôsoboch, neprístupnosť voči zmenám, spiatočníctvo) lat.

animozita (silne záporný citový postoj, nevôľa, nechuť, podráždenosť, odpor) lat. kniž.

sine ira et studio /írá/ (bez hnevu a z., pokojne, nestranne, vecne, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž.

vecne

konkrétne (presne, určito, jednoznačne, jasne) lat.

ad rem (k veci) lat. kniž.

sine ira et studio /írá/ (pokojne, nestranne, bez hnevu a zaujatosti, zásada nestranného posudzovania) lat. kniž. porovnaj vecný

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)

melódia gréc.

melo- gréc. v zlož. sl.

cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.

sólo (s. jednotlivca) tal.

monodia (jednohlasý s.) tal. hud.

duo

dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.

ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.

sket

scat /sket/

sketovanie

scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.

koloratúra lat. hud.

tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.

fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.

trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.

parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.

heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.

bel canto /ka-/

belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.

jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.

machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.

organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.

gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.

karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín duše) lat.

chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.

sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.

gregorián vl. m.

gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.

intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.

Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, deň hnevu) lat. cirk.

roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.

antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.

impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.

responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.

psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.

lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.

jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.

nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.

glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.

aleluja

haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.

Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.

sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.

dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.

dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

deň

deň 3 (časy, obdobie)

dies irae /dijés iré/ (dni hnevu; posledný, súdny d.) lat. kniž. porovnaj obdobie

dávka

dávka 2 (vymedzené množstvo)

porcia lat.

dupľa (druhá al. dvojnásobná d. jedla) lat. slang.

repete (opakovaná d., najmä jedla) lat. hovor.

dasch /deš/ (d. odmeraná dávkovacou zátkou) angl. potrav.

dóza (d. lieku) gréc. farm.

šarža (d. látky vyrobená naraz) franc.

pro dosi /dózi/ (na jednu d., jednotlivo) lat. farm.

pro die /pró dije/ (denná d., najmä lieku) lat. lek.

dosis letalis (smrteľná d.) lat. lek.

joint /džojnt/ (d. drogy vo forme cigarety) angl. slang.

trip (d. drogy LSD a pod.) angl. slang.

denne

per diem (každý deň, každodenne) lat. kniž.

pro die /pró dije/ (na deň) lat. kniž.

Výsledky vyhľadávania

deň