žiariť

žiariť 1 (vydávať žiaru, svetlo)

emitovať (uvoľňovať, vysielať častice, vyžarovať) lat. fyz.

žiariť 2 (ligotať sa, jagať sa)

reflektovať (lesknúť sa, trblietať sa) lat. kniž.

opalizovať (ž. dúhovými farbami) ind.-lat.

irizovať

irisovať (trblietať sa, hrať dúhovými farbami) gréc. porovnaj lesknúť sa

lesknúť sa

brilírovať (blýskať sa, jagať sa, skvieť sa) franc. hovor. zastar.

reflektovať (trblietať sa, žiariť) tal. kniž.

irizovať

irisovať (žiariť, trblietať sa, hrať dúhovými farbami) gréc. porovnaj žiariť 2

delegovať (určovať a v. zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, zmocňovať, poverovať) lat.

emitovať (uvoľňovať častice, vyžarovať, žiariť) lat. fyz.

emitovať (uvoľňovať, vysielať častice, žiariť) lat. fyz.

uvoľňovať 1 (zbavovať obmedzenia)

liberalizovať (u. obmedzenia, najmä ekon., odstraňovať zásahy štátu) lat.

emitovať (vysielať častice, vyžarovať, žiariť) lat. fyz.

šraubovať nem. hovor.

šróbovať (priťahovať al. u. skrutku, skrutkovať) nem. slang.